17. novembra si pripomíname udalosť, ktorá zmenila smerovanie Československa (od roku 1993 Slovenska a Česka). Medzi hlavné aktérske skupiny patrili študenti a kultúrna obec, ale zapojil sa prakticky každý, kto nesúhlasil s nastoleným autoritatívnym režimom. Zo strany protestujúcich boli názory vyjadrené bez použitia hrubej sily, a to štrnganím kľúčov alebo skandovaním. Protestujúci sa správali „nežne“, nenásilne voči svojím ideologickým oponentom, a tak sa udalosti novembra 1989 označujú v našich dejinách ako Nežná revolúcia.
O tejto téme som mal záujem písať, pretože mám k nej blízko – bol som vychovávaný, že slobodu a demokraciu si treba vážiť, pretože ani v súčasnosti nie sú samozrejmosťou slobodné voľby, pluralita médií, politických strán a názorov v niektorých krajinách. Moja rodina v Košiciach pravidelne protestovala voči režimu, ktorý bežne utláčal ľudské práva. Udalosť 17. novembra je prelom v modernej histórii Česka a Slovenska, vďaka ktorej sa krajiny mohli naďalej formovať v medzinárodných štruktúrach a neostali v izolácii východného bloku.
Predtým, ako sa v článku bude písať o revolúcii, ktorú obyvatelia Čiech nazývajú ako „sametová“, je potrebné spomenúť udalosť, ktorú niektorí nazývajú aj „predohru“ Nežnej revolúcie – je ňou Sviečková manifestácia, ktorá sa konala 25. marca 1988. Počas komunizmu v Československu boli prenasledované aj náboženské skupiny. Z toho dôvodu vyše 2000 ľudí vyšlo na Hviezdoslavovo námestie v Bratislave. Protest prebiehal, rovnako ako pri revolúcii o rok neskôr, nenásilnou formou zo strany protestujúcich. Manifestácia za slobodu viery a náboženstva sa konala modlitbami na ulici pri zapálených sviečkach (pre viac informácií odporúčam túto stránku). Sviečková manifestácia bola jedným z prvých prejavov výraznejšieho nesúhlasu voči vtedajšej komunistickej vláde.
Komunistický režim bol v Československu nastolený po tzv. „víťaznom februári 1948“, keď sa komunistická strana na čele s Klementom Gottwaldom dostala k moci. Počas dlhých 41 rokov si komunisti v krajine vybudovali silnú autoritu formou cenzúry, prenasledovania opozičných aktérov, centralizácie moci a ekonomiky, vlády jednej strany či monster procesmi.
Študenti sa počas Medzinárodného dňa študentov 16. novembra 1989 zišli v Bratislave, aby manifestovali za slobodu a demokratizáciu vzdelávania. O deň nato sa na deň študentstva odohral masívny protest v Prahe, kde študenti spomínali na obete režimu a nesúhlas s praktikami vlády. Medzi ich hlavné podmienky patrila sloboda a dodržiavanie ľudských práv. Silové zložky obkľúčili nenásilný dav, ktorý skandoval „máme holé ruce“ alebo „lidské práva“. Počas procesu sa zranilo niekoľko stovák protestujúcich.
Reakciou na udalosti bol vznik hnutí, ktoré organizovali sériu protestov. Na Slovensku to bola Verejnosť proti násiliu (VPN), v ktorom boli osobnosti, akými sú Ján Budaj, Milan Kňažko, František Mikloško, Fedor Gál, Martin Bútora a ďalšie známe tváre z verejného života. V Česku vzniklo Občianske fórum (OF), na ktorého čele stál Václav Havel.
Série demonštrácií prebiehali vo väčšine miest, tie najmasívnejšie sa konali v Bratislave a v Prahe. Medzi hlavné požiadavky, okrem demokratizácie krajiny, patril aj odstup vládnej strany. Po dlhých protestoch, keď sa menili pozície lídrov v komunistických stranách, po dlhých 14 rokoch vládnutia odstúpil z funkcie prezident Gustáv Husák. Federálne zhromaždenie si 29. decembra za prezidenta zvolilo nekomunistickú hlavu štátu – Václava Havla. Prvé slobodné voľby sa konali v roku 1990, ktoré vyhralo VPN, so ziskom 48 mandátov v parlamente.
Udalosti 17. novembra si ako študenti pripomíname aj na Prešovskej univerzite. V rámci odboru mediálnych štúdií organizujeme besedu Otvorili to kľúče, na ktorú Vás srdečne pozývame. Uskutoční sa 20. novembra (streda) v priestoroch Univerzitnej knižnice Prešovskej univerzity v Prešove o 10:00 hod. Hosťami diskusie budú Ľudovít Petraško, Juraj Rusnák a Peter Himič, ktorí budú s nami spomínať na ich november 1989.
Komentovať