Už nikdy ex-Nightwish, volám sa Tarja!

Recenzie sa nezvyknú začínať otázkou. Ale nedá mi neopýtať sa: Viete, kto je Tarja? Viacerí z vás teraz asi lovia v pamäti a po prečítaní titulku si matne spomínajú: Aha, to je tá prvá speváčka z Nightwish. Áno, odpoveď je správna. Tarja sa už asi nálepky ex-Nightwish nikdy nezbaví, aj keď od jej „vyhadzovu“ z kapely uplynulo už 12 rokov. Jej bývalí „najtvišácki“ kolegovia ju však zatienili a málokto vie, čo sa s ňou stalo potom…

Tarja rozhodne nezaháľala a po oplakaní odchodu z Nightwish začala tvrdo makať na svojej sólovej kariére, aby svojim „ex“ dokázala, že na to má. O dva roky uzrela svetlo sveta prvá „lastovička“ z jej dielne, album Henkäys Ikuisuudesta, ktorý pozostával väčšinou z fínskych vianočných kolied. To len tak, aby si pripravila „živnú pôdu“ pre svoj debut s názvom I Walk Alone, kde sa ukázala v plnej sile. Ale ani Nightwish nezaspali na vavrínoch, vyhlásili konkurz na novú speváčku, ktorý vyhrala Švédka menom Anette Olzon, tá sa však na poste speváčky neohriala dlho a Nightwish ju onedlho nahradili hudobníčkou so zvučným menom Floor Jansen. Ešte zopár rokov si oba tábory vymieňali „sladké“ pozdravy prostredníctvom svojich piesní; Tarja im svojím debutom dala jasne najavo, že kráča sama a nepotrebuje ich, na čo jej Nightwish odpovedali hitovkou Bye Bye Beautiful. Potom sa už každý vybral svojou cestou.

Tarja však neupadla do zabudnutia ani po vydaní svojho debutu. V hudobnej branži sa takáto situácia opakuje pomerne často: líder slávnej kapely sa rozhodne, že má na to, aby bol úspešný aj na sólovej dráhe, pre médiá vyhlási, že jeho bývalí kolegovia ho obmedzovali v hudobnej tvorbe, a odíde. Vydá album, zožne kritiku a potom sa so sklopenými ušami vráti naspäť do kapely (ak takú možnosť má) alebo skúsi šťastie inde. Tarju ale rozhodne nezastrašilo pomerne zvláštne prijatie jej už spomínaného vianočného albumu Henkäys Ikuisuudesta a svojím debutom, ale i ďalšími albumami, What Lies Beneatha Colours in the Dark, dokázala, že si zaslúži titul rockovej kráľovnej, ako ju mnohí nazývajú. Minulý rok oznámila, že chystá ďalší album, a začiatkom tohto roka šokovala fanúšikov vyhlásením, že albumy budú rovno dva. Regulárny s názvom The Shadow Self vyjde v auguste a predskokana mu bude robiť kompilácia The Brightest Void, ktorá vyšla 3. júna. Veru, nestihla ešte ani vychladnúť a už som sa jej musela pozrieť „na zúbok“. 🙂

The Brightest Void pozostáva z deviatich, dá sa povedať „šuflíkových“ piesní, ktoré sa nikdy nedostali do užšieho výberu na predchádzajúce albumy a Tarja väčšinu z nich predstavila iba naživo. Vlastne sa dalo čakať, že Tarja takúto kompiláciu vydá, lebo v minulosti vznikali kvôli jej novým piesňam početné nedorozumenia. Tarja mala a aj má v obľube predstavovať svojim fanúšikom na koncertoch nové piesne, ktoré sú vlastne upútavkou na jej nový album. Fanúšikom sa pieseň páči a na nový album sa tešia, upútavka teda splnila svoj cieľ. Album však onedlho vyjde a konkrétna pieseň sa na ňom neobjaví. Fanúšikovia sa následne pýtajú, kde je tá pieseň, s ktorou sa Tarja tak vehementne chválila na koncertoch a sociálnych sieťach. Neskôr vysvitne, že pieseň sa na album nedostala, ktovie prečo.

Takým prípadom bola aj pieseň Witch Hunt, ktorú Tarja po prvýkrát predstavila na koncerte v októbri 2009. Vtedy sľubovala, že sa táto pieseň objaví na albume What Lies Beneath, ale nestalo sa tak a na oficiálne vydanie tejto piesne čakali jej fanúšikovia dlhých 7 rokov. Čakanie sa však vyplatilo. Witch Hunt je už na svete, aj keď za tých sedem rokov pieseň prešla mnohými transformáciami a jej pôvodná orchestrálna podoba sa kamsi vyparila, ostali na nej iba náznaky jej niekdajšieho znenia. Možno ma trošku mrzí, že pôvodná orchestrálna Witch Hunt ostala zabudnutá a stratená niekde v hlbinách YouTube. Tarja ju síce ešte predviedla s orchestrom na DVD-čku Beauty And The Beat, no znelo to inak. Nová podoba má však tiež niečo do seba, je temná, niekedy minimalistická, ale predsa silná. A v závere sa dostane k slovu aj orchester.

Na album sa dostala aj skladba Goldfinger. Tá však nie je „až taká stará“ a žiadne výrazné zmeny sa na nej nepodpísali. Ostala taká, ako sa hrala naživo. Tarja však na nej predviedla doslova majstrovské vokály a postarala sa o to, že sa vám pieseň po vypočutí vryje do pamäti. Malým prekvapením je úvodná skladba No Bitter End, ku ktorej Tarja nedávno predstavila aj videoklip. Prečo prekvapenie? Asi som bola v sladkej nevedomosti a myslela som si, že spomínaná pieseň patrí na album The Shadow Self. Mýlila som sa, a tento zmätok nastal iba v dôsledku vydania dvoch albumov v krátkom čase.

Tarja veľmi rada spolupracuje aj s inými hudobníkmi a na tomto albume sa objavili až tri skladby s hosťami: Your Heaven And Your Hell s legendárnou fínskou glamrockovou ikonou Michaelom Monroeom,Eagle Eye s Chadom Smithom z kapely Red Hot Chilli Peppers a posledná, Paradise (What About Us), ktorá pochádza zo štúdia holandskej kapely Within Temptation a hostkou je tu vlastne samotná Tarja, ktorá si „strihla“ duet s ich speváčkou Sharon den Adel.

Na albume sa objavila aj skladba An Empty Dream, ktorá je titulnou piesňou k argentínskemu filmu Corazón Muerto. Tarja mala k soundtrackom vždy blízko, čomu sa pravdepodobne naučila ešte počas svojho pôsobenia v Nightwish. Táto skladba však výrazne pripomína Witch Hunt, čo ma do veľkej miery ruší. Nie je dobré, ak sa na jednom albume objavia dve podobné skladby, ale na druhej strane si musím aj oponovať, keďže The Brightest Void je skôr kompilácia ako album. A ešte sú tu dve zvyšné piesne: melodická Shameless, kde to ale Tarji po vokálnej stránke vôbec nesedí a niekedy jej spev hraničí s krikom, a klavírna House of Wax, príjemná „skladbička“ so striedajúcimi sa náladami.

Tarja ma vydaním tejto kompilácie príjemne prekvapila a naladila na jej nadchádzajúci album The Shadow Self. Uvidíme, čo prinesie. Tarja sa každým svojím albumom mení a posúva svoju tvorbu ďalej. Ak sa vám The Brightest Void páčil, rozhodne si nenechajte ujsť 5. augusta 2016 jej nový album. Ja sa naň už veľmi teším. 🙂