Komentáre

V Košiciach môžeme očakávať pol centimetra snehu s veľkým kopcom maratóncov

(Foto: thestar.com)

Poznáte ten pocit, keď sa v decembri v krásnych zasnežených uliciach prechádzate a všimnete si chaos okolo seba? Všade navôkol behajú ľudia a vyzerajú ako keby ich vypustili zo zoologickej záhrady. Udivene sa pozeráte, vyhýbate sa im a pýtate sa samej seba: „Som divná, alebo majú oni nejaký problém?“.

Pred vami to vyzerá ako na  Medzinárodnom maratóne mieru. Všetci chcú dosiahnuť prvé miesto, inak ich deň nemá zmysel. Maratóncov máme po Košiciach mnoho. Ďalším vyhradeným priestorom na povzbudzovanie súťažiacich o cenný kov sú nákupné centrá. Tam si uvedomíte, že Vianoce sú naozaj už za dverami.

(Foto: www.fotomilan.sk)

V pohodovej predvianočnej nálade si vojdem do prvého obchodu s oblečením, obzerám si svetrík vo výklade, keď v tom ku mne pribehne bežkyňa číslo jeden, chytí sveter a hystericky začne vrieskať na celú predajňu, že ho chce ona. Vytrhne mi svetrík z ruky a s nefalšovaným záujmom beží k finálnemu stanovišťu – pokladni. S mojím pokojným postojom k nákupu predvianočných darčekov sa odčleňujem od sabotovania a predbiehania.

(Foto: ladywritesblog.com)

Jeden hlboký nádych a pokračujem vo výprave. Ďalším stanovišťom je drogéria. Asi si poviete, čo môže byť na tomto mieste zlé alebo náročné. Je to boj. Už pred vstupom vidím dlhého hada – čakajúcich nespokojných ľudí a tak to teda obídem. Ďalšia zastávka – parfuméria, je, bohužiaľ, na opačnej strane nákupného centra.

 

 

Prejsť prvým poschodím je výzva. Miestami to vyzerá ako na koncerte Rihanny, alebo v supermarkete s akciovými cenami na každom rohu. Totálna tlačenka. Vidím chrbty osôb predo mnou, a vôbec nie to, kam idem. Keďže moja výška by sa dala prirovnať ku výške vianočného trpaslíka, tak si viete predstaviť, čo vidím. Jedno veľké NIČ . Hovorím si, že ďalšiu zastávku už musím zvládnuť, a tak sa pokúsim infiltrovať do mentality okolo prítomných. Začínam nízkym skippingom, zisťujem možnosti priblíženia sa k cieľu, zaostrím, ostáva už len poriadne zabrať. Nahodím rýchly beh. Skáčem sprava doľava ako zmyslov zbavená. Žeby sa mi táto predvianočná skupinová aktivita začala páčiť?

Nie, to ani náhodou. Je to len nevyhnutnosť, aby som prežila to šialenstvo a dostala sa do cieľovej destinácie dnešnej výpravy. Ak by tu aj niekto hodil bombu, tak ostatných to nezastaví. Proste totálny chaos, a to som si dnes chcela kúpiť len voňavku, sprchový gél a sveter. Namiesto toho mám zážitok ako z absolvovania celodenného výletu. K dokonalosti mi chýba už len turistický batoh. Bolo mi toto dnes treba?

Avatar

Vanesa Kelemenová

Komentovať

Komentovať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *