V PKO Čierny orol v Prešove sa konala konferencia združenia Samosprávne kraje Slovenska (SK8). 26. februára 2025 sa účastníci konferencie venovali téme Z EURÓPY DO REGIÓNOV — Ako eurofondy menia Slovensko. Odborníci diskutovali o tom, ako európske finančné nástroje podporujú hospodársky a sociálny rozvoj Slovenska, znižujú regionálne rozdiely a posilňujú konkurencieschopnosť krajiny. Konferencia poskytla priestor na výmenu skúseností a diskusiu o budúcnosti kohéznej politiky.
Konferencia sa skladala z troch panelových diskusií:
- Eurofondy ako nástroj na vyrovnávanie regionálnych rozdielov,
- Budúcnosť kohéznej politiky po roku 2027,
- Malé a stredné podniky ako kľúčový pilier regionálnych ekonomík.
Medzi diskutujúcimi vystúpili známe osobnosti, ako sú Milan Majerský, predseda Prešovského samosprávneho kraja, Radim Dvořák zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, Alexander Duleba z Prešovskej univerzity a Anton Marcinčin z Univerzity Komenského.
Ako kohézna politika podporuje Slovensko?
„Kohézna politika podporuje Slovensko a jeho regióny. Pred vstupom do Európskej únie sa očakávalo, že rozdiely medzi regiónmi a zároveň rozdiel medzi východom a západom Európy sa vyrovnajú, ale stále tomu tak nie je. Pomaličky, ale isto sa k tomu približujeme vďaka eurofondom, ktoré sú pre tento účel veľmi dôležité. Fakt je, že Európska únia veľmi dobre pozná rozdiely, ktorým čelia regióny na Slovensku. Sú tu ale určité problémy, ktorým čelíme, napríklad nezamestnanosť, málo strategických miest a nedostatok investorov,“ uviedol Milan Majerský, predseda Prešovského kraja.
Ako by sme spomínané problémy mohli riešiť?
„V rámci výskumnej práce som sa venoval práve tomuto problému. Opísal som, ako vyššie územné celky v iných krajinách, ako sú Poľsko a Česko, zaobchádzajú s eurofondami a ako zaobchádzame my. Jedna z tém mojej práce sa nazýva: návrhy na umiernenie ústavy. Ide teda o odporúčania pre vládu. Niektoré zákony spomaľujú efektívne využívanie eurofondov. Ďalšou témou je legislatíva v praxi. Tu prakticky opisujem už spomínané rozdiely medzi nami a susednými krajinami. Moje dielo odporúčam na hlbšie pochopenie problematiky,“ uvádza Alexander Duleba z Prešovskej univerzity.
Ako vyzerá budúcnosť kohéznej politiky po roku 2027?
„Budúcnosť takejto politiky by mohla vyzerať aj pestrejšie, keby si regionálne rady dali skromné a zvládnuteľné ciele. Tak, aby na konci mesiaca mali pripravené aspoň dva programy. Záleží teda na kvalite programov, nie na objeme poskytnutých fondov. Ide hlavne o to, aby fungovala koordinácia a dynamika nie len projektu, ale aj tímu. Tieto projekty by mali hlavne slúžiť ľuďom, pretože je to práve o nich. Tieto projekty a návrhy by mali taktiež slúžiť na dlhšiu dobu,“ uviedol Radim Dvořák zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Aká je terajšia situácia pri formovaní kohéznej politiky?
„Na to, aby to fungovalo, je potrebné mať inštitúcie a hlavne poriadok v nich. Aby teda bol blahobyt a rozvoj hlavne pre kraje. Samozrejme, produktívne investície sú kľúčovým momentom pre formovanie takejto politiky. Sú tu ale určité problémy. Už dlhé roky máme mentalitu: rozdeľuj a panuj. Teraz všetci súťažia o jeden balíček, predtým to tak nebolo, vzájomne sme si pomáhali. Teraz to musíme tak prispôsobiť, aby sme plánovali dobré projekty a veci pre nás, pre Slovensko,“ uvádza Anton Marcinčin z Univerzity Komenského.
Aké úpravy sú nevyhnutné na upravenie rozdielov medzi krajmi/regiónmi?
„Úplná Alfa a Omega je plánovanie dopredu, v podstate plánovanie celkovo. Ak chceme spraviť tento projekt, treba spolu s ním riešiť ďalších desať iných problémov. To neskutočne zaberá čas a ďalšie vybavovania. Preto si treba dobre premyslieť, do čoho sa má cenu spustiť a do čoho nie. Taktiež, spolupráca a spoločné plánovanie sú ďalšou dôležitou úpravou, aby tieto rozdiely v krajoch boli prekonané. Nesmieme zabudnúť na garantované, podpísané zmluvy, aby sme projekty mali potvrdené. Systém vo všetkých týchto veciach musí byť viac flexibilný, decentralizovaný a hlavne efektívny,“ uviedla Martina Slivková z Prešovského samosprávneho kraja.
Komentovať