Už je tu. To čarovné obdobie, keď sa každá druhá otázka zmení na: „Máš už kúpené vianočné darčeky?“ A ja s pokojom buddhu odpoviem: „Samozrejme, že mám! Čo iné by som v polovici novembra asi tak mohla robiť? Zháňanie darčekov je predsa moja absolútna priorita.“
Len si to predstavte. Po Štedrej večeri prídete k stromčeku a zistíte, že pod ním nič nie je. Prázdno. A to len kvôli vám. Ako ste si mohli dovoliť nezohnať tú dokonalú vianočnú šálku, bez ktorej by vaša mama určite neprežila, alebo ponožky, bez ktorých by si váš otec Vianoce ani nevedel predstaviť?
Najväčšou nočnou morou rodiča je predsa uplakané dieťa. Také, ktoré si pod stromčekom opäť nenašlo obrovskú škatuľu previazanú červenou mašľou, z ktorej by vyskočilo vysnívané zlaté šteniatko. Ako by ste sa na seba pozreli do zrkadla, keby ste nesplnili celoživotný sen svojej dcéry? Má už predsa sedem rokov a je pripravená starať sa o živú bytosť nasledujúcich pätnásť rokov. A keby aj nie, nič sa nedeje. Psie útulky predsa čakajú s otvorenou náručou. Miesta a jedla je tam predsa dostatok.
Za tú chvíľku radosti v jej očiach by to určite stálo. Vianoce sú predsa o darčekoch. Čím viac, tým lepšie. Čím luxusnejšie, tým vzácnejšie. Veď čo je oproti nim nejaký čas s rodinou alebo návšteva blízkych, ktorí sa po rokoch rozhodli prísť domov? To predsa nemá cenu, keď môžete pod stromčekom rozbaliť nový iPhone alebo zlaté hodinky. Kto by si myslel opak, musel by byť blázon. Preto neváhajte. Zajtra vojdite do najbližšieho obchodného centra a pokojne tam strávte celé popoludnie. Hľadajte ten dokonalý darček, ktorý zachráni Vianoce. Veď kto by chcel byť Grinchom? Robíte to predsa pre svojich blízkych.
Čas beží. Máte len tridsať dní na to, aby ste naplno podľahli vianočnému šialenstvu. A potom, keď sa to všetko skončí, možno zistíte, že ani ten najdrahší darček nenahradí chvíle, ktoré ste mohli stráviť s rodinou. Skúsme sa na chvíľu zastaviť a porozmýšľať, čo z toho má naozaj zmysel. Ako povedal Antoine de Saint-Exupéry: Čo je dôležité, je očiam neviditeľné.
Komentovať