Východoslovenské nárečie je neoddeliteľnou súčasťou identity regiónu, ktorý ním žije celé stáročia. Hoci sa jeho prítomnosť v každodennom živote dnes oslabuje, najmä medzi mladšou generáciou, stále zostáva živým prejavom kultúrnej pamäti, pocitu spolupatričnosti a domova. Spýtali sme sa niekoľkých mladých ľudí z východného Slovenska na ich osobné skúsenosti, postrehy a názory na budúcnosť tohto jazykového fenoménu.
Stále je prítomné, ale inak
Väčšina našich respondentov potvrdila, že sa s nárečím stretáva vo svojom okolí pravidelne. Natália, ktorá pochádza zo Sniny, uvádza, že východoslovenské nárečie je u nich doma bežnou súčasťou každodennej komunikácie: „Ja sa s používaním nárečia stretávam vlastne stále… u nás doma sa vlastne rozpráva úplne každý deň východoslovenským nárečím.“ Podobne aj Soňa hovorí o jeho každodennej prítomnosti na dedine: „Stretávam sa s východoslovenským nárečím konkrétne so šarištinou. U starých rodičov je to úplne normálne.“
Niektorí však vnímajú nárečie ako jazyk, ktorý sa vyskytuje najmä v úzkom rodinnom kruhu alebo medzi staršou generáciou. Gabriela sa vyjadrila, že nárečie používa najmä v kontakte s rodinou a blízkymi priateľmi: „Je to pre nás prirodzený spôsob komunikácie… vytvára pocit blízkosti, spolupatričnosti.“ Tamara poukazuje na jeho silnejšie zastúpenie mimo miest: „Na dedinách sa to zachová, ale v meste už nie.“
Zachová sa nárečie aj do budúcnosti?
Otázka budúcnosti východoslovenského nárečia vyvoláva medzi respondentmi zmiešané odpovede. Kým niektorí sa obávajú jeho postupného zániku, iní veria v jeho pretrvanie, najmä vďaka kultúrnym aktivitám. Natália realisticky konštatuje: „Myslím si, že skôr sa to už nebude používať… postupne sa to nejakým spôsobom zanikne.“ Adam poukazuje na prirodzený vývoj jazyka: „Úplne sa to nevytratí… minimálne nejaké slová alebo základ tam ostane.“ Soňa vníma nárečie ako jazyk momentov – používa sa podľa okolností, najmä pri rozprávaní príbehov alebo vtipov: „Je to nejak tak automaticky samo, že teraz sa to hodí, teraz nie.“
Naopak, Andrea verí, že nárečie má pred sebou ešte dlhý život: „Bola by veľká škoda prísť o takéto bohatstvo… vďaka folklórnym súborom a tvorcom si myslím, že ešte desiatky rokov tu tie nárečia budú prítomné.“ Tamara zdôrazňuje, že nárečie sa niekedy používa nevedomky: „Používam také slová, že si ani neuvedomujem, že to je šariština.“ Gabriela sa netají optimizmom: „Určite si myslím, že sa zachová… nárečie sa určite stále používa, minimálne doma.“
Ako je to s aktívnym používaním nárečia?
Keď sme sa spýtali, či respondenti používajú východoslovenské nárečie v bežnej komunikácii, odpovede boli rôznorodé. Kým Adam či Natália priznali, že ho takmer vôbec nepoužívajú, iní – ako Tamara či Gabriela – ho považujú za prirodzenú súčasť ich vyjadrovania. „Používam ho najmä s blízkymi priateľmi,“ tvrdí Gabriela, zatiaľ čo Tamara hovorí, že nárečie používa každý deň a niekedy si to ani neuvedomuje. Andrea a Soňa zas priznávajú, že hoci ho bežne nepoužívajú, nájdu sa momenty, keď prehodia pár slov v nárečí, najmä v rodinnom prostredí.
Osud nárečia je v našich rukách
Z ankety vyplýva, že východoslovenské nárečie síce čelí ústupu, no rozhodne ešte nevymizlo. Jeho prítomnosť pretrváva najmä v úzkych rodinných väzbách a v komunitách mimo mestského prostredia. My mladí síce nárečie používame menej, ale mnohí mu rozumieme a neodmietame ho. Zachovanie tohto jedinečného jazykového prejavu závisí najmä od nás – či mu dáme priestor v bežnej reči, kultúre a výchove detí. Ak si budeme vážiť svoju jazykovú rozmanitosť ako súčasť identity, má východoslovenské nárečie veľkú šancu prežiť aj v ďalších generáciách.
Komentovať