V priestoroch Univerzitnej knižnice PU ožila cestovateľská vášeň a autentické príbehy z ciest. V centrálnej študovni sa v utorok 17. marca 2026 konala prednáška venovaná knihe Poď vypadnúť od autora Vladislava Hanka, ktorý je bývalým študentom anglického jazyka a anglofónnych kultúr. Atmosféra bola od začiatku neformálna, miestami až dobrodružná — presne taká, aká vystihuje aj samotnú knihu.
Podujatie otvoril Jaroslav Kušnír, riaditeľ Inštitútu anglistiky a amerikanistiky FF PU. Autora predstavil nielen ako absolventa, ale aj ako človeka, ktorý sa rozhodol vymeniť komfort za neistotu ciest. A práve táto neistota sa stala hlavným motívom celej prednášky.
Autor poslucháčov previedol trasou, ktorá sa nezačala vo veľkých metropolách, ale v jeho rodnom meste Turany. Odtiaľ sa postupne dostal až do miest, ktoré pre mnohých existujú len na mapách. Spomenul napríklad Banskú Štiavnicu, kde sa podľa jeho slov cestovanie ešte len „rozbiehalo“, no už tam začal vnímať slobodu pohybu a rozhodovania.
Zlomovým bodom bola Viedeň. Nie však len ako elegantné hlavné mesto Rakúska, ale ako miesto nečakaných situácií. Hanko študentom priblížil moment, keď sa úplnou náhodou ocitol uprostred protestu. Z pokojnej prechádzky sa tak stal intenzívny zážitok, ktorý mu pripomenul, že cestovanie nie je len o pamiatkach, ale aj o realite miest, ich obyvateľoch a aktuálnom dianí.
Hankova cesta pokračovala na Balkán, konkrétne do Sarajeva, kde zdôraznil alternatívne spôsoby cestovania. Namiesto klasických turistických trás odporúčal hľadať autentickosť — lacné ubytovanie, lokálnych ľudí a spontánne rozhodnutia. Práve tam podľa neho cestovanie získava skutočný význam.
Silný dojem zanechal aj Istanbul. Mesto kontrastov opísal Vladislav Hanko ako miesto, kde sa stretáva neuveriteľná pohostinnosť ľudí s chaotickou realitou ulíc. Na jednej strane nádherné pamiatky, na druhej špina a ruch, ktorý však k mestu neodmysliteľne patrí.
Záver autorovho rozprávania patril Jeruzalemu, miestu s hlbokým historickým a duchovným významom. Spomenul miestnosť Poslednej večere, Múr nárekov aj Dom kameňa, ktorý sa nachádza oproti nemu. Tieto miesta Hanko neopisoval len ako turistické atrakcie, ale ako priestory s jedinečnou atmosférou, ktorá v človeku zanechá stopu bez ohľadu na vierovyznanie.
Celá prednáška nepôsobila ako klasické predstavenie knihy. Bola skôr osobnou výpoveďou o hľadaní slobody, o náhodách, ktoré menia smer, a o odvahe „vypadnúť“ zo zaužívaného života. Vladislav Hanko ukázal, že cestovanie nie je len o kilometroch, ale najmä o vnútornom pohybe.
Študenti si z podujatia neodnášali len informácie o knihe, ale aj inšpiráciu. Možno práve tú, ktorá ich raz prinúti zbaliť si batoh a vyraziť — niekam, kde sa príbehy nepíšu na papier, ale priamo do pamäti medzi tie najkrajšie zážitky.
Komentovať