Ďalšie básničky zo zbierky 17-21 doplnené fotografiami autorských diel.
Môj známy
Po tvojich znamienkach prstom, kde susedia,
vytváram súhvezdia.
Súvisia spolu súvisle i mimo, rovno i krivo,
spontánne, vertikálne, horizontálne.
Vo všetkých polohách,
na tvári,
na rukách,
na nohách.
V rámci všetkej počestnosti vrývam sa do drene kostí.
S krásou zlosti, v komornosti.
S vinou, bez vína.
Spomínaš.
Bez názvu
v harmonickom žiali známi vzali neznámych
za tými, čo majú viacej očí,
kde opačne sa všetko točí
žiari, leskne sa,
kde žiaľ nie je žiaľom,
kde hore je dole,
zlé je to dobré.
Kde neznámi sú známi,
tí, čo boli proti nám sú s nami,
tí, čo sa nás báli, nás už majú radi.
Nešťastne a s postrehom divej zveri
(tieň na nesprávne miesta mieri)
zaostri zorničkou,
tretie oči majú dokreslené farbičkou.
O svedomí je reč
S jedenástym nočným vzdychom
S vulgárnym nezmyslom
Zmyselne vnímať
Ako v dobrom tak i v zlom
Na oranžovom konci vagónu
Prisadni, zhoď strachy dolu.
Kto a komu je čo dlžný
To zostalo doma
Na konci
Krotké
V primitívnom dĺžni
V bodke.
Boli sme tam dvanásť rokov
Spektrum čísla našich krokov
Odznieva s päsťou v stene
A tej diere, čo sa smeje.
S pestrou škálou nadávok a kríz
…deje sa to denne, keď nemá ťa čo hrýzť.
Každý jeden po B
Každý jeden pozná tvoju ulicu,
každý jeden pozná tvoj vchod
schod
a každý tvoj krok.
Nevstupuj do rieky, ak nevieš plávať,
a nezdvíhaj ruku, ak nechceš mávať.
Mávam…
zvláštne sny,
v ktorých nikto netuší kde bývaš,
po akých schodoch nohy zdvíhaš,
a komu ich rozťahuješ.
Naťahujúc sa ako mačka,
praskáš všetky kosti v tele
a potom sa na mne smeješ,
že to všetko beriem príliš vážne.
Komentovať