Zamýšľam sa nad tým, že odkedy začal akademický rok, a to depresívne obdobie, tak som znova v tom istom strese. Pribúda veľa vecí, veľa úloh a ja už ani neviem, kde mi hlava stojí. Jediná záchranná udica je buď to vzdať, alebo sa nad tým ani nezamýšľať. Na univerzite riešime stále to isté a v hlave mám takú úvahu, že na mňa znova prichádza tá jesenná depka. Mám chuť zabaliť sa do deky a ostať doma plakať, kým to samo neprejde. Ale ja sa pýtam: „Kedy to konečne bude?“ Niekedy som tak zúfalá, že jediná vec, ktorú mám chuť spraviť, je zapáliť si doma sviečku, ľahnúť si a čakať, kým ma osvieti. Potom začnem znova rozmýšľať a hľadať na každom dni niečo pekné.
Možno budem zvláštna, ak poviem, že sa teším aspoň z toho, že sa do školy môžem pekne obliecť. Alebo budem divná, ak mi zlepší deň slnko, ktoré vyjde iba na 5 minút, a poviem si: konečne to „AUTUMN obdobie“, ktoré milujem. Aspoň tá matcha je „celkom good“. Keby som mala ovládač, rada by som preskočila tieto depresívne dni a posunula sa na tie pekné. Viem-viem, že život nie je iba o pekných chvíľach, ale musíme si prejsť aj takýmito ťažkými dňami. Ale už ma to začína pomaly unavovať. Tá nuda, depka a stres ma raz privedú do šialenstva.
Ah nič, rada pre teba! Nájdi si niečo, čo ti vykreslí úsmev na tvári počas týchto dní, aspoň na pár minút. Nezabúdaj, že si tiež človek a môžeš byť aj smutný, depresívny, zvláštny!
JE TO OKEY!
Komentovať