Beriem si fotoaparát, kamarátku a teplý kabát a vydám sa na svoj vôbec prvý takzvaný „fotolov“. Mojím cieľom sú psíky, ktoré sa v chladnom večernom počasí vydali vyvenčiť svojich majiteľov.
Ako prvého na ceste stretávame s kamarátkou horského kura s veľmi inteligentnými, praktickými ľudskými očami. „Volá sa Buľaš.“ „Guláš?“ „Nie, Buľaš…“ Veľmi som nepochopila, ako sa jeho meno píše, ale fotka dopadla skvele!
Neďaleko Novumu sa do objektívu môjho fotoaparátu dostáva krásavica borderská kólia Nala. „Dobrý večer, môžem odfotiť vášho psíka?“ pýtam sa rodiny na prechádzke. Muž súhlasí a potom ukáže na svoju dcéru: „Odfotíte aj ju?“ Dievčatko predsa vyzerá ako človek, takže fotím len psa…
Keď kráčame ďalej ku kostolu, stretávame ďalšiu rodinu so psom, ktorý tiež vyzerá ako borderská kólia. Frajer sa volá Danny, chce sa skôr prechádzať ako sedieť a nechať sa fotografovať. Majiteľom sa ho však darí prehovoriť na pár rýchlych fotografií.
Smerujeme k hasičskej stanici, na druhej strane cesty zbadám malého psíka a rozbehnem sa k nemu. Nely je trochu nesmelá, ale aj tak mi dovoľuje zachytiť s ňou niekoľko záberov.
Pri železnici nás víta jorkšírsky teriér menom Max, pes, ktorý sa tvári, že vôbec neexistujem. Ale ako by sa niekto mohol uraziť na jeho roztomilé uši a vlnitú srsť?
Na prechádzke po pobreží Torisy rozkošná Ema súhlasí s fotografovaním. Zdvorilo sa pozrie do fotoaparátu a trochu rozpačito sa usmeje. Aké pekné dievčatko!
Potom na nás nešťastne zakričí Iron, nemecký ovčiak. Má na to svoje dôvody – vyrušujeme ho z prechádzky s Buľašom a je nútený sedieť na studenej zemi. Ani na takého fešáka sa nedá uraziť, aj keď nechal sliny na mojom kabáte…
Bez našej pozornosti nezostáva ani elegantný maltézsky bolončák s fialovým kvetom. Peggy (ak som si dobre zapamätala jej meno) sa ľaká, keď sa ju pokúsim pohladkať, ale môj smútok nad touto skutočnosťou prekonáva jej skromný a nežný pohľad, ako aj jej ružové ponožky.
Keď kráčame ďalej po rieke smerom ku Kauflandu, stretávame rýnskeho knírača Victoriu. Rýchlo si ju fotím a už nerozptyľujem takú vážnu, ale veľmi milú dámu.
Tu sa k nám spustí neposedný labrador Benny. Aj na fotografii je napoli sediaci, každú chvíľu pripravený rozbehnúť sa celý očuchávaný a skúmajúci. Nuž, netrápme veselého psíka, nech sa prejde!
Stmieva sa a naša prechádzka sa blíži ku koncu, rovnako ako batéria môjho fotoaparátu, ale zrazu stretávame dvoch dedkov s tromi úžasnými psami – jorkšírske teriéry a bígl! A teriéry sú na bicykli! Napriek všetkému sa mi darí zopár fotiek, aj keď kvôli tme veľmi zašumených… Povedzme, že je to retro štýl!
Autorka: Aryna Kniazeva
Komentovať