Ahoj, milá mamička. Ahoj, drahý ocko!
Som štvrtý rok na Slovensku. Už som bakalárka a milujem hry Hidea Kojimu, najmä Metal Gear Rising. Chcem sa stať Mgr., aby som vždy mala spomienku pri srdci na svojej menovke z Lidlu.
Ako sa má sestra? Dostala som fotky zo svadby, škoda, že som tam nebola aj ja. Celé leto som čakala na obnovenie pobytu. Vtedy na Slovensku došiel plast na výrobu identifikačných kariet, viete si to predstaviť? Veď každý týždeň chodím recyklovať tie fľaše, ako sa to mohlo stať?
Stále neviem rozprávať po slovensky, ale taxikári-komunisti vždy chvália moju slovenčinu, Putina a že nie som z Ukrajiny (špeciálne som zmenila meno v Bolte na viac slovenské, aby som nikdy nemala problém pri objednávaní odvozu).
Keď som pracovala v Žiline, všetci sa ma pýtali, odkiaľ som, a ja som im vravela, že, no, z Prešova. Asi sa pýtali na môj rodný kraj, ale už som tiež trochu Slovenka a všade so sebou nosím východniarsku hrdosť a prízvuk na predposlednej slabike. „Fíha, teraz už rozumiem, prečo tak divne rozprávaš.” Vážené panstvo z cudzineckej polície, kde je moje slovenské občianstvo teda?
Zatiaľ som si nenašla manžela a neukradla som ani jedno pracovné miesto. No život je dlhý. Po štúdiu ešte stihnem nelegálne popracovať v nízko kvalifikovanej práci za 4€/hodina, nebojte sa.
Ale už som mala takú malú prax. Bolo to zadarmo, ale aspoň si to môžem dať do portfólia. Každý rok som mala nové spolubývajúce a každá z nich si myslela, že som ich osobná upratovačka z východnej Európy. Tiež už po živote so mnou majú prax luxusného života, win-win situácia.
Vyskúšala som aj svieži vzduch a strmé svahy Vysokých Tatier. Opitý pán, ktorý hrozil, že ma zbije kvôli národnosti, neočakával takú rýchlosť v mojich nohách.
No, to sú len detaily. Dobre sa tu bavím. Ľudia sa usmievajú, spolužiaci sú milí, konečne sa nemusím s nikým deliť o izbu na internáte. Ešte som sa nenaučila jesť bryndzové halušky, ale kofolu pijem non-stop. No tak!
S láskou, Vaša dcéra.
Komentovať