Kráľova hoľa. Už len jej meno znie majestátne, ale verte mi, keď sa po tých kopcoch škrabete, máte úplne iné pocity! Je to miesto, kde sa všetky ročné obdobia menia na dobrodružstvo. S výškou 1946 metrov nad morom je to najvyšší bod východnej časti Nízkych Tatier, obľúbený pre úžasný výhľad. A áno, stačí, aby ste sa otočili o 360° a máte pocit, že objímate celý svet.
Prvýkrát som sa vybrala trasou z obce Telgárt. Ak čakáte rýchly výstup, tak sa pripravte! Prvé stúpanie, hneď si poviem: „Á, za tým kopčekom už vysielač určite uvidím.” Ale nič. A tak som to opakovala kopček za kopčekom. Výstup je síce len niečo vyše 5,5 km, ale prevýšenie 1065 m vám dá zabrať a hlavne prehriaty mozog sa často nechá oklamať tým, že vidí cieľ, ktorý je ale vždy o vŕšok ďalej.
Jeseň
Jesenné farby sú nádherné, ale keď sa do toho pridá hmla, máte pocit, že kráčate cez labyrint. Nič nevidíte, len kúsok cesty pred sebou a tá slávna tabuľa „zvýšený pohyb medveďa” pred lesom ešte viac oživuje predstavivosť. Čakáte, že spoza stromu vyletí niečo hnedé a chlpaté s horúcim čajom na zahriatie. Na vrchole ste však odmenení pocitom, že ste niečo dokázali, aj keď ste nič nevideli. Áno, hmla vie spraviť z výhľadu 360° nulový zážitok.
Zima
Zimný výstup má svoje čaro, najmä keď idete na skialpoch. Ja som, samozrejme, zabudla prilbu, čo len prispelo k adrenalínu pri zjazde dole. Pri výstupe som celý čas mala v hlave myšlienku: „Kde je ten vysielač?” a pri ceste späť: „Preboha, ja tu zomriem.” Ak sa niekto nebojí výziev a masáže nôh v podobe zľadovatených krýh, zima na Kráľovej holi je fakt zážitok.
Jar
Na jar je všetko zelené a plné života, predné lúky sa premenia na krásne záhrady a konečne to vyzerá, že aj keď vystúpite, nebudete sa musieť vyhrabávať spod metra snehu alebo z päťdesiatich vrstiev oblečenia. Kráľova hoľa vás pustí o trochu ľahšie hore, akoby sa tešila, že to pre vás nie je až taká námaha.
Leto
Leto a 30°C na kopci… čo viac si priať. To, že máte pocit, že sa roztopíte skôr, než dosiahnete vrchol, je celkom normálne. Slnko pečie, každý krok je malý boj s dehydratáciou a na ten krásny výhľad celkom kašlete. Dôležité je, že na vrchole je vždy prítomná jemná veterná sprcha, ktorá vám pripomenie, prečo ste tam šli.
No aj tak, po všetkých tých siedmich výstupoch a každoročných prekvapeniach, je Kráľova hoľa miestom, kde sa stále chcem vrátiť. Ten výhľad, ktorý ma neomrzí a tichý les s tabuľou o medveďoch, ktorý ma zakaždým nabudí. Takže, ak ste ešte na Kráľovke neboli, nenechajte si ju ujsť.
Autor: Ema Kočišová
Komentovať