Už ste sa niekedy ocitli v situácií, kedy ste sa pozreli na svoj odraz v zrkadle a chceli ste hneď niečo zmeniť? Len málokedy sme so sebou spokojní natoľko, aby sme pochválili svoje ja, ktoré sa na nás usmieva z druhej strany.
V zrkadle nám stále niečo lezie na nervy. Prekáža nám nová vyrážka, ktorá ešte včera na tom mieste nebola. Tak prečo sa tam dnes objavila? Kto jej to dovolil? Ako to len vyzerajú tie naše mastné neučesané vlasy? Prečo nám zakaždým odstáva ten jeden pramienok?
Častokrát sme to práve my, ženy, ktoré sme len veľmi zriedkavo spokojné so svojim mejkapom. A koľko času nám trvá, pokiaľ si vyberieme ten správny outfit dňa? Niekedy aj celé hodiny a nakoniec sa predsa len rozhodneme pre ten prvý, pôvodný a frustrovane za sebou pri odchode buchneme dverami skrine a nakoniec aj vchodovými dverami, aby sme dali všetkým susedom najavo, že meškáme.
Sme na seba často príliš prísne a pri tom o nič nejde. Väčšina ľudí si aj tak nevšimne, že tvoja pravá očná linka je o milimeter dlhšia než tá ľavá. Neuvedomia si, že ten istý sveter máš na sebe už druhýkrát tento týždeň. Oni majú svoju plnú hlavu, pretože im ich rúž neladí s kabelkou a boja sa, čo si o tom myslíš práve ty. Každý si vytvárame zbytočné obavy a namiesto toho, aby sme sa z domu vybrali s úsmevom na tvári, odchádzame nervózni a plní strachu, čo si kto o nás pomyslí. Bojíme sa niečoho, čo v skutočnosti nikoho netrápi. Poviem to jasne, každý z nás je v hĺbke srdca sebec. To znamená, že nikto nebude riešiť tvoje neumyté topánky, pretože má hlavu plnú svojich problémov, snaží sa zosúladiť v hlave kalendár a naplánovať, kedy je tá správna chvíľa pre umytie vlasov.
Pri týchto každodenných skúsenostiach sa skúsme pozrieť aj do minulosti. Na jednoduchosť detského zmýšľania, ktoré sme kedysi mali. Bolo nám úplne ukradnuté, čo si kto o nás pomyslel, dôležité bolo predovšetkým to, že sa máme s kým hrať, a že máme čo jesť. Ako malí sme snívali práve o takom živote, ktorý teraz žijeme. Uvedomujeme si to? Premárnime každý deň obavami a nervozitou namiesto toho, aby sme si užívali prítomnú chvíľu. Každý náš deň je zázrakom a vieme z neho spraviť najkrajší deň nášho života, stačí ak si uvedomíme čaro prítomnosti. Čaro toho, že práve teraz žijeme náš detský sen o dospelosti.
Sme na prahu nového roka a to znamená, že sa pred nami otvorili dvere možností. Je ťažké zvoliť si dosiahnuteľné predsavzatie, no je jednoduché vzdať sa a nič neskúsiť. Život má byť predsa o tom, že sa posúvame stále ďalej a ďalej. Ja som si pre tento rok zvolila lásku. Lásku k sebe a k mojim nedokonalostiam.
Povzbudzujem tak každého jedného z nás, aby sme sa pri najbližšom pohľade do zrkadla usmiali späť na tú novú vyrážku či nerovnomernú linku na pravom oku. Pousmejme sa aj nad tým svetrom, ktorý je taký krásny, že si ho zoberieme aj tretíkrát tento týždeň. Prečo nie? Veď práčky vymysleli presne z tohto dôvodu. Nebojme sa naplno prežiť moment, v ktorom sa nachádzame. Hovorene povedané, kašlime na predsudky, strachy a obavy, ktoré aj tak vždy vyvierajú len z našej hlavy. Skúsme sa naučiť milovať aj to, čo sa nám nepodarí. Veď aj to je našou súčasťou. Čím skôr budeme milovať svoje nedostatky, chyby a nedokonalosti, tým skôr nebudeme odsudzovať iných. Staré známe, nesúď a nebudeš súdený, by malo byť heslom každého dňa. Ak dokážeme toto, potom sa naozaj každý náš deň stane najkrajším dňom našich životov. Ak si dokážeme zbierať a uchovávať tieto najkrajšie dni do našej pamäti 365 dní v roku, potom si môžeme na konci roka smelo povedať: Dokázal/a som to! Miloval/a som každý jeden deň! Aj s jeho chybami.
Komentovať