Keď sme minule s redaktorkami Unipo Press preberali tému Vianoce, prišli sme na to, že aj keď sme takmer všetky z Prešovského kraja, každá opísala štedrú večeru inak. Niekde je kapustnica nahradená fazuľovou polievkou, inde sa zas ryby príliš nejedia alebo sa pripravuje hneď niekoľko chodov vianočného menu. Tradície sa u nás líšia nielen v rámci krajov, ale dokonca aj okresov. Preto som bola zvedavá, ako prebieha Štedrý večer v niektorých európskych krajinách a aké tradície dodržiavajú ľudia za hranicami Slovenska.
Najbližšie k slovenským vianočným tradíciám má Česko. Sviatočné menu tam takisto pozostáva z vyprážaného kapra a zemiakového šalátu, avšak namiesto kapustnice niektoré domácnosti pripravujú rybaciu polievku, podobne ako ich staročeskí predkovia. Tí okrem rybacej varievali aj zemiakovú polievku a hrach, ktorý symbolizoval to, že sa celá rodina stretla pri jednom stole. Niekoľko dní vopred sa pripravoval domáci chlieb i vianočka, dokonca aj „kuba“, čo je podľa portálu vianocezvyky.szm.com niečo ako pečená kaša z krúp, cesnaku a húb.
Chceli by ste darčeky na Štedrý večer rozbaľovať skôr? Presťahujte sa do Maďarska, tam ich vraj rozbaľujú už pred večerou. Maďari majú tradičné vianočné menu, avšak ich špecifikom je pečenie svätoštefanského koláča, ktorý sa pečie na začiatku adventu. V prvú adventnú nedeľu sa koláč položí na koniec stola a musí na ňom vydržať až do sviatku Troch kráľov. Vydržali by ste ho nezjesť? 🙂
V Poľsku sa ľudia neposadia za stôl skôr, ako sa začne stmievať. Na Štedrú večeru sa podáva 12 chodov, ktoré symbolizujú 12 mesiacov v roku. Patria medzi ne rôzne polievky, kapor na sladko so slivkami alebo mleté rybie mäso v rôsole. Tradičným je aj podlhovastý biely chlieb, pirôžky plnené hubami a kapustou, no čoraz častejšie sa vraj v poľských domácnostiach objavuje aj pečený moriak.
Ak máte radi ručnú výrobu, potom vám budú sympatické rakúske tradície. Tam si totiž niektorí ľudia aj v súčasnosti sami vyrábajú nielen vianočné ozdoby, ale aj betlehemy či darčeky. No ak vás teší nedočkavé trhanie darčekového papiera, musím vás sklamať. Balíčky vraj otvára len hlava rodiny, ktorá aj určuje, čo kto dostane. Či to naozaj platí v praxi, to už zaručiť neviem. 🙂 Na Štedrý večer sa v Rakúsku okrem rýb jedia aj rezne či kukuričná kaša na sladko s hrozienkami a jablkami, ktorá je poliata čerešňovým likérom.
Vyberme sa však na chvíľu aj do severských krajín. Dánsko má prvenstvo v ligotavých svetielkach a v zapaľovaní sviečok, Vianoce sú pre nich totiž „Oslavou sviečok“. S darčekmi je to podobné. Dáni veria, že čím väčšmi je obdarovaný prekvapený, tým šťastnejšia budúcnosť ho čaká. Vianočné darčeky nosí „vianočný posol“ a podľa euroinfo.gov.sk sú zabalené v niekoľkých vrstvách darčekového papiera, aby bola povestná chvíľka napätia poriadne účinná. 🙂 Na dánskom štedrovečernom stole možno nájsť husacinu, bravčové s červenou kapustou, pšeničný i pivný chlieb a ako dezert ryžový nákyp. Aj v ňom sa však skrýva prekvapenie – zapečená mandľa. Kto ju v nákype nájde, dostane špeciálny darček, tzv. Julemand.
Ako majú Dáni prvenstvo vo sviečkach, Fíni ho majú v stromčekoch. Tie sú väčšinou celé biele, aby čo najviac pripomínali stromčeky v zasnežených lesoch, a zvyčajne siahajú až po strop. Fíni veria, že ich krajina je vlasťou Santa Clausa, ktorého volajú Joulupukki. Samotný Štedrý večer začína fínska rodina saunou, po ktorej sa odoberie k štedrovečernému stolu, na ktorom nechýba čerstvý losos, zapekané zemiaky s mrkvou a kvakou či studený dezert zo slivkového pyré.
V Nórsku sa na Štedrý deň je ryžová kaša a potom sa postí až do večere. Darčeky nosí vo veľkom vreci Juleniss, ktorému sa v dome alebo stodole necháva tiež tanier teplej kaše s roztopeným maslom a so škoricou.
Gurmánska veľmoc Francúzsko sa ani na Vianoce nezaprie. Na francúzskom štedrovečernom stole s dvanásťchodovým menu možno nájsť ustrice, slimáky, pečeného moriaka s gaštanovou plnkou, pečenú hus, kaviár či obaľované žabie stehienka. Samozrejmosťou je niekoľko druhov syrov, ovocia a dezertov. V oblasti Provensálska je ich dokonca 13! Niet sa preto čo čudovať, že francúzska štedrá večera trvá minimálne 4 hodiny. Darčeky nosí francúzskym deťom Père-Noël (Otec Vianoc).
Anglické Vianoce sú 25. decembra. Ráno si deti nájdu darčeky v pestrofarebných ponožkách alebo pod stromčekom. Potom sa celá rodina presunie k stolu, kde nechýba plnená morka s jablkami a slivkami či ovocný koláč s hrozienkami, čerešňami a orieškami poliaty pudingom.
Dodržiavajú sa aj u vás počas Vianoc nejaké špecifické tradície alebo máte na štedrovečernom stole niečo neobvyklé? Dajte nám o tom vedieť v komentároch pod článkom.
Komentovať