Fejtóny Šport

To, čo nás má spájať, nás rozdeľuje

Zdroj: BROsport.sk

Už ste mali niekedy pocit, že ste prišli na nejaké športové podujatie, napríklad na futbal, a zdalo sa vám, že ste sa ocitli na nesprávnom mieste? Ak aj áno, ne­zúfajte. Nepomýlili ste si halu či štadión. Pravdepodob­ne ste objavili tie najmodernejšie metódy v športovej kultúre – zmiešané športy. Nemyslím tým priamo zmie­šané bojové umenie, i keď v istých momentoch to zvykne mať aj takúto extrémnu podobu. Hovorím skôr o mixe rôznych športov a disciplín v jednom ringu, kde nepla­tia pre nikoho žiadne pravidlá. V niektorých extrémnych prípadoch môžeme mať dokonca pocit, že sa nachádza­me niekde úplne inde ako na športovom podujatí.

Dnes sa veľmi často stretávame s tým, že fyzickú aktivitu a emócie neprežívajú len hráči zúčast­není na hre, ale aj diváci. Všimli ste si niekedy viac akcie na tribúnach ako na hracej ploche? Ak by sme skúsili zmerať fanúšikom tlak, asi u väčšiny by sme namera­li vysoko nezdravé hodnoty. Aj vďaka nim je na športo­vých podujatiach vždy duchaplná atmosféra. Fandenie by malo byť súčasťou športu, ibaže by tomu už tak celkom nebolo. Stáva sa to samostatnou športovou disciplínou, ktorá začína masívnou diskusiou s použitím „vybraných“ slov a končí zmiešaným bojovým umením. Najmä pri derby zápasoch si fanúšikovské tábory dávajú záležať. Dokonca aj v priateľských stretnutiach sa vedia pobiť tak, že končia v nemocniciach.

Zdroj: cas.sk

Majstrovské stretnutia naberajú grády od samého začiatku. Už pri samotnom vstupe máte pocit, že ste prišli do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, keď vás prešacujú SBS-káry za prítomnosti kovooden­cov. Záleží aj na tom, do ktorého sektoru vstupujete. Ak chcete ísť do sektoru hostí alebo do fanúšikovského kotla domácich, tak idete doslova za mreže. Tieto sektory, najmä pri futbalových stretnutiach, oddeľujú mrežovité ploty, ktoré pripomínajú veľkú klietku a sú pod „kontro­lou“ strážnikov. Mohli by sme sa zamýšľať nad tým, prečo je toto opatrenie potrebné. Jednoduchá odpoveď. Bolo by málo ambiciózne, ak by mohli fanúšikovia jednoducho vtrhnúť na hraciu plochu. Takto majú pripravenú prekáž­ku, ktorú musia za daný čas prekonať. Hneď pri vstupe ich čaká prvá disciplína, ktorej cieľom je šikovne ukryť pyrotechniku, určenú na porážku protivníkov, a dostať sa cez usporiadateľskú službu. Potom musia preliezť veľkú klietku, neskôr sa predrať cez ochranku a na záver poraziť druhý tábor fanúšikov. Ak sú tábory už na hracej ploche, majstrovské stretnutie sa síce končí, ale súboj práve začína. Väčšinou má len pora­zených.

Zdroj: tvnoviny.sk

A čo športovci, respektíve osoby zúčastnené na hre? Tí zabúdajú na to, aké má hra, ktorej sú súčasťou, pravidlá. Zabudli, že na futbale sa kope do lopty, nie do hlavy. Nepamätajú si, že hokejka by sa mala po­škodiť na ľade alebo puku, nie na súperových končati­nách. Raketa by mala po zápase skončiť v puzdre, nie vo veži pre rozhodcu. Aj toto je kultúra niektorých dnešných športových podujatí. Stráca sa hranica medzi dovoleným a nedovoleným, a to robí šport atraktívnym. Fanúšikovia sa vraj tešia najviac na to, že sa hráči medzi sebou pobijú. Niektorí tam chodia dokonca iba pre to. Prečo teda idú na futbal, tenis či hokej a nie na box? Jed­noducho, ľudia majú radi veci pokope, na jednom mieste, rýchlo dostupné a inak to nie je ani pri športe. Chcú si vychutnať všetky športy na jednom mieste a odniesť si čo najlepší športovo-kultúrny zážitok. Čo bude na­sledovať ďalej, to netuším. Predpokladať ale môžeme, že na volejbale sa bude lopta odbíjať hokejkou a na MMA budú kopať penalty.

Prečo sa toto vôbec deje? Prečo, keď prídeme na futbal, tak sa z toho stane predstavenie vojenského vy­bavenia jednotlivých táborov? Prečo sa prudko menia pravidlá a hranice v športe? No veru, ťažko sa hľadajú odpovede na takéto otázky. Najjednoduchšou je asi to, že ľudia zabudli na to, že šport nás má spájať, nie roz­deľovať. No a trochu aj pozabudli na to, že na futbale sa má kopať do lopty, nie do hlavy. A najdôležitejšie je, že niektorí ľudia sa zabudli slušne správať, čím nedoká­žu identifikovať jasnú hranicu toho, čo si dovoliť môžu, a čo naopak nie. Alebo len ja neovládam moderné zvyk­losti, techniky a pravidlá.

Dávid Magdoško

Komentovať

Komentovať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *