V dnešnej dobe sme už zvyknutí na vianočné sviatky, pred ktorými sa tlačíme v nákupných centrách, zháňame pre blízkych kopu darčekov, vyvárame množstvo druhov jedál a zdobíme domy zvnútra i zvonku. No ako to bolo kedysi? Moji starí rodičia svoje detstvo zažili v povojnovom období. Veľmi ma zaujímalo, ako trávili vianočné sviatky, a tak som ich posadil k stolu a trošku ich vyspovedal.
V období po vojne fungovalo rozdeľovanie potravín na základe pridelených lístkov. Vtedy bol nedostatok potravín a spotrebného tovaru, takže sa určite vyhli aj nášmu predvianočnému „stresu“ zo zháňania darčekov. Starí rodičia si spomínajú, ako väčšinou v období pred Vianocami chodila na obecný úrad takzvaná „unrra“ (pozn. red.: humanitárna pomoc; United Nations Relief and Rehabilitation Administration). Balíky vtedy rozdeľoval starosta spolu s radou a posielali oblečenie do rodín, v ktorých to najviac potrebovali. Moja babka si spomína na žltý kabátik, ktorý dostala až z Ameriky. Podľa jej slov bol „bars parádny“. 🙂
Ako deti trávili množstvo času hlavne vonku, kam sa chodili hrávať, a Vianoce si pamätajú iba s kopou snehu. Babka spomína, ako jej otec vyrábal lyže zo sánok pomocou klincov a remienkov. Taktiež sa chodili korčuľovať či sánkovať na sánkach, ktoré okrem detskej zábavy slúžili aj na nosenie dreva či sena.
Príbytky si vyzdobovali tradične stromčekom. Vo viacčlenných rodinách, ako to bolo aj u môjho dedka, sa stromčeky vešali aj na stropy, aby nezaberali zbytočne veľa priestoru v dome. Ozdoby boli rôzne a odzrkadľovali to, čo si ľudia vypestovali na záhrade. Na vianočných stromčekoch sa nachádzali jablká, orechy či listy z kukurice, ktoré pripomínali cencúle. Salónky si vyrábali sami pomocou nastrihaného staniolu. Vnútri sa ukrývala zväčša obyčajná kocka cukru alebo aj kúsky karamelizovaného cukru. Okrem vyzdobeného vianočného stromčeka sa dávala do miestnosti pod stôl aj slama.
Darčeky v tej dobe nebolo v obchodoch dostať, no množstvo rodín by si ich aj tak v tom období nemohlo dovoliť. „Pre nás boli darčekom aj pekné jablká,“ spomína dedko. Dospelým sa darčeky väčšinou nedávali a pre deti sa vyrábali najmä hračky. Pre dievčatá napríklad bábika z nazbieraných handier, pre chlapcov drevená píšťalka či koník. Pre starších sa najčastejšie vyberali veci dennej spotreby.
Štedrý deň bol celý pôstnym dňom. Okrem varenia si dedko spomína, ako si celá rodina chodievala umývať tvár k potoku, aby zmyla zo seba všetko zlé. Babka si však spomína, ako sa na dedine tradovalo, že ak dievča šlo po vodu a zabrechal pes, tak z tej strany, z ktorej zabrechal, si to dievča nájde svojho milého. Tesne pred samotnou večerou sa chodievalo za dobytkom a do žochtára (nádoba na mlieko) sa dával kúsok jedla z každého chodu, ktoré mali v rodine na večeru. Väčšinou to bola takzvaná juška s hubami, ďalším chodom bola máčanka alebo pirohy a na záver bobaľky, teda opekance s makom. Po večeri sa chodievalo vinšovať. Dedko si spomína, ako chodievali do každého domu a zbierali do spoločného mecha po 2 až 3 korýtka zrna. „Potom sme to zrno predali, peniaze si rozdelili a mali sme už na výdavky… nejaký likér a tak…“ dodáva dedko so smiechom. Polnočná omša bola pre celú dedinu samozrejmosťou. „To keď sme chodili, to až tak vŕzgal sneh pod nohami, také boli nádherné zimy,“ spomína si babka. Po omši sa celá rodina vrátila domov a deti si často šli pospať aj na slamu v spoločnej izbe.
Prvý sviatok vianočný bol trávený v tichosti a hlavne s rodinou. Susedia sa nenavštevovali a u babky doma sa v ten deň ani neumýval riad. Veľký hluk sa nesmel robiť, aby si uctili Božie narodenie. Väčšinou sa oddychovalo a dospávalo na slame v izbe. Sviatky sa trávili s rodinou a do popredia sa dávala najmä duchovná stránka Vianoc. Babkina rodina bola vždy ocenená aj farárom za vzorné rodinné správanie. V tom čase farský úrad oceňoval vzorné kresťanské rodiny, ktoré dostali do daru rôzne knihy alebo iné dary.
Na záver už len babka dodáva: „Chudobne sme žili, ale tak v láske. Ľudia boli skromní. Vážili sme si každú maličkosť.“
P. S.: Skúste sa aj vy opýtať svojich starých rodičov, ako trávili vianočné sviatky. Dozviete sa nielen množstvo zaujímavých zážitkov či tradícií, ale určite im aj vyčaríte úsmev na tvári, keď si budú spomínať na svoje pekné zážitky z detstva.
Komentovať