V najbližších dňoch nás čakajú dušičky, Sviatok všetkých svätých, pre niektorých ľudí aj Halloweensky čas. Určite sa tieto dni niekomu z Vás spájajú aj so strašením a duchmi. Aspoň ja si to v tomto období uvedomujem a viac sa zamýšľam nad touto témou. Okrem toho som sa už viackrát od ľudí zo svojho okolia dopočula o rôznych zážitkoch s nadprirodzenými silami. Počas tohto obdobia si výraznejšie uvedomujeme možnosť existencie duchov či určitého spojenia, napríklad aj medzi nebom a zemou. Sú tábory ľudí s rôznymi názormi na túto tému. Existujú či neexistujú duchovia? Veriť či neveriť, a čo naše zážitky? S týmto všetkým sme sa obrátili na študentov PU, ktorí nám povedali svoje názory a poniektorí aj svoje zážitky.
Laura Č., Filozofická fakulta 
„Skôr na duchov verím, ako neverím. Považujem sa za spirituálneho človeka a myslím, že existujú veci mimo bežného rámca. Ja osobne nemám priamu skúsenosť.“
Mária B., Filozofická fakulta
„Neverím na duchov, pretože verím v to, že duše po smrti smerujú do neba alebo aspoň do očistca. Neverím, že zámerne sa duchovia potulujú po zemi. Ak náhodou nenašla duša zosnulého pokoj, verím, že sa môže niekomu zjaviť a prihovoriť sa mu, požiadať ho o modlitbu za spásu. Nemám žiadnu osobnú skúsenosť s duchmi.“
Petra M., Pedagogická fakulta
„Neviem či možno pomenovať to v čo verím duchmi. Verím v to, že moji blízki, ktorí už nie sú medzi nami na mňa dávajú pozor. Iste občas sú tými strašiakmi, ktorí mi vravia, aby som to nerobila. Ale to, že v niečo také verím mi skôr pomáha cítiť, že sú stále so mnou a nie len počas tohto obdobia, ale i celý rok. Iste, strašenie mi je známe. Hlavne počas posedenia pri ohni a rozprávania si príbehov. Vždy ma to vie pobaviť. A prítomnosť “duchov” počas toho tomu pridáva svoje čaro.“
Broňa T., Filozofická fakulta
„Áno verím na duchov, práve preto lebo mám s tým skúsenosti. Nebolo to úplne strašenie, ale bola to nepríjemná skúsenosť.“
Michaela U., Filozofická fakulta 
„No tak neviem, či by som to nazvala duchmi, ale verím určite v nejaké entity, ktoré zdieľajú s nami tento svet. Skôr sú to asi nejaké duše ľudí, ktorí zostali na tomto svete alebo sa prišli rozlúčiť.
A môj osobný zážitok je taký, že predtým, ako nám zomrela moja prastará mama, tak nám niečo doma padlo a spravilo to proste rachot. Keď sme sa boli popozerať po dome, tak nič také nebolo čo by mohlo spadnúť a v noci nám volali, že zomrela. A potom skôr takéto zážitky mi vždy rozprávala moja stará mama, ktorej buď mama alebo jej stará mama boli bosorky, a to sa tak hovorievalo, že ženy, ktoré vedia robiť s mágiou. Ona nám vždy hovorila také príbehy, že napríklad, keď pochovávali nejakú ich tetu, tak v noci sa otvorila skriňa, kde bol jej obľúbený opasok, ktorý jej zabudli dať do truhly. Alebo keď zomrel starký tak, na Veľkú Noc, polroka po tom čo zomrel, tak starkej prešla taká vôňa kolínskej, s ktorou zvykol on chodiť polievať. To sú také zážitky čo mi najviac utkveli v pamäti.“
Dominika J., Filozofická fakulta
„Verím, že je niečo viac, než sme my, dokonca aj na stratené entity, ktoré sú nehmatateľné, no stále vo svete živých.
Osobne sa mi stala myslím, že len jedna vec, ktorú si neviem vysvetliť, vlastne som aj rada, že sa mi nedejú nadprirodzené veci. Tuším, že to boli 3 roky potom, čo nám zomrela babka, ktorá s nami bývalá v rodinnom dome. Počas jedného dňa, v kúpeľni, kde sa zvykla líčiť sme cítili jej parfum, ktorý už dávno doma nebol. Neskôr sa nám to ešte párkrát stalo, ale neprikladali sme tomu veľkú váhu. Brali sme to ako spôsob, akým sa nám chce pripomenúť.“
Patrik. O., Filozofická fakulta 
„Neviem či práve v duchov, ale verím, že niečo je medzi zemou a nebom a občas sa tie “svety” pretnú. Čiže asi by sa to dalo povedať, že áno.
Bolo to dávno cca 5 rokov nepamätám si presne, ale nezabudnem na to nikdy. Boli sme u kamaráta, poschodový dom. Rodičia boli preč. Ako partia sme na poschodí pozerali nejaký film. Zrazu niečo buchlo dole a psy z von pribehli dovnútra. Kľučka na dverách bola v zamknutej polohe, zámok bol zamknutý a dvere otvorené. Vypadli kamery na cca 15 minút, žiaden záznam, nič. Na dvore majú takú prístavbu, kôlničku aj takú špajzu s pivnicou. Všade boli žiarovky popraskané. Doteraz sme na to neprišli, čo to bolo.“
Samuel K., Filozofická fakulta
„Čo sa týka nejakých strašidiel alebo niečoho, čo chodí po nociach strašiť, tak to vnímam dosť s odstupom. Pripadá mi to ako predloha pre hrôzostrašné príbehy, napríklad aj pre horor Lesný duch, ale zase verím, že v každom človeku prebýva nesmrteľná duša. Tá teda musí niekde zostať aj po smrti tela, takže je to u mňa také všelijaké. Verím tiež aj v Ducha Svätého, takže nejakí duchovia určité sú, minimálne tento jeden.
Osobnú skúsenosť s duchmi nemám žiadnu, počul som však, že niektorí ľudia našli na fotkách alebo videách biele machule alebo niečo, čo im pripomínalo duchov, ale nemyslím si, že fotoaparáty alebo kamery majú takúto nadprirodzenú schopnosť, ktorá by to odhalila, takže v podstate tieto veci okolo duchov vnímam s veľkým odstupom.“
To boli názory a zážitky študentov PU. A čo vy, máte nejaké skúsenosti s duchmi či nadprirodzenými javmi? Napíšte nám o nich do komentárov.
Autor: Simona Peložatová
Komentovať