„Ľudia sú primáty. Technická bariéra pre klonovanie druhov primátov, vrátane ľudí, je prelomená,“ takto sa vyjadril Mu-ming Pcho-o, riaditeľ Neurobiologického ústavu a popredný vedec vo výskume klonovania primátov.
Tetra je meno prvého primáta, ktorý bol naklonovaný ešte v roku 1999. Od tohto momentu bolo jasné, že rozmnožovanie primátov bude možné aj bezpohlavne, resp. klonovaním.
Ďalším významným prelomom bol rok 2017 v Číne. Zatiaľ čo v roku 1999 prebehlo klonovanie prostredníctvom delenia embrya, v Číne prebehlo úspešné klonovanie primáta, a to zložitejšou a inovatívnejšou metódou, teda prenosom somatického jadra. Rozdiel medzi nimi je, že v prípade delenia embrya genetická informácia pochádza výlučne z jedného spermatozoidu a jedného vajíčka. Pri somatickom prenose sa umožňuje vytvoriť klon s presnou genetickou informáciou z darcu somatickej bunky, a to bez závislosti od genetického materiálu vajíčka a spermie. Zatiaľ čo pri delení embrya je klonovanie obmedzené na pôvodné pohlavné bunky, pri somatickom prenose je možné okrem bežného prenosu vytvárať geneticky modifikované organizmy alebo špecifické jedince.
Klonovanie prenosom somatického jadra otvára vo vede úplne novú kapitolu. Somatický prenos jadra je stále v plienkach a väčšina pokusov o naklonovanie zlyhá. Hovoríme približne o 1 — 5 % úspešnosti, ktorá závisí hlavne od druhu zvieraťa. Napríklad ovca Dolly (prvý klonovaný cicavec), na ktorú vedci použili 277 vajíčok, pričom iba 29 prešlo do štádia embrya a len jedno sa vyvinulo do plnohodnotného jedinca. Pri klonovaní primátov (opice Zhong Zhong a Hua Hua v roku 2018) vedci preniesli 127 vajíčok, z ktorých vznikli len dve životaschopné mláďatá.
Zatiaľ čo väčšina vedcov možnosť klonovania ľudí z etických dôvodov zavrhuje, nedá sa nijak zaručiť, čo nám môže priniesť budúcnosť s týmito možnosťami.
Komentovať