Iné

Môj príbeh: Ako som sa stala lektorkou

(Zdroj: VK)

Určite ste počas cirkevnej liturgie spozorovali civilne oblečených ľudí, ale možno ste doteraz nevedeli, ako sa volajú, kto sú, alebo čo robia. Tieto pravidelne sa meniace jednotky čítajúcich sa volajú lektori, a ja som už viac ako 10 rokov jednou z nich.

Už si presne nepamätám, kedy som bola za ambónom prvýkrát, ani čo presne som čítala. Viem, že toto pozvanie mi zabezpečilo veľa stresujúcich a pekných chvíľ, keď som sa mohla aktívne podieľať na priebehu liturgie.

Život lektorky je rovnaký, ako každého iného veriaceho, ktorý chodí do kostola s tým, že ak meškáte vy, všetci si to všimnú, pretože vaše vyhradené miesto ostane prázdne. Rovnako sa môže stať ešte kopec iných vecí, ktoré dokážu celý úkon prečítania zopár riadkov poriadne skomplikovať. Ponúkam vám výber mojich zážitkov a postrehov, ak by ste sa tejto službe chceli niekedy venovať.

Keďže ste celý čas na očiach, musíte mať vhodné oblečenie. Pri vonkajších bohoslužbách počas kovidu bolo potrebné dbať na prítomnosť vetra a zvážiť nosenie sukne, minimálne jej dĺžku a mieru rozfúkavosti. Okrem vyrovnaného držania tela je vhodné mať zložené ruky, alebo v nich držať knihu, z ktorej budete čítať. Ku knihe sa ešte dostaneme, ale nateraz krátko naznačím, že je nanajvýš prínosné vedieť, kde sa nachádza, kto ju kedy vzal a kam ju položil, aby nenastala panika hľadania v momente, keď už máte ísť na vec.

Čítanie v altánku na farskom dvore (Zdroj: JH)

Počas každej liturgie sa čítajú iné odseky, niekedy aj z odlišných kníh. Obsah si však môžete pozrieť dopredu online, najmä ak ide o dlhší text a viete, že potrebujete viac času na cvičenie si správneho prednesu a celkové oboznámenie sa s obsahom. V prípade sviatkov svätcov sa môže stať, že kňaz zvolí čítanie zo sviatku, alebo ponechá čítanie z dňa, čo sa od seba líši. Ak sa s ním nedohodnete, tak nebude to, čo čítate logicky nadväzovať na jeho pasáž, čo by sa nemalo stať.

Niekedy sa môže prihodiť, že si pomýlite šnúrku, a knihu otvoríte na zlej strane. Obsahuje ich totiž tri a každá je zarážkou v inej pasáži. Napríklad červená stužka je na stránke aktuálneho svätca, modrá sleduje dni v týždni a zelená je pri čítaní o zosnulých. Toto rozdelenie je platné pre knihu prosieb a čítania sú skôr s dvoma šnúrkami, samozrejme podľa toho, akú knihu vlastníte.

Ambón s Lekcionárom a Spoločnými modlitbami veriacich (Zdroj: VK)

Môžete čítať z knihy Lekcionár, teda čítaní, alebo Spoločných modlitieb veriacich, teda prosieb. Obe knihy sa používajú na iný účel, v inom čase. Pre začiatočníkov je vhodnejšie, aj sa to tak robí, začať s prosbami, ktoré pozostávajú asi z piatich viet. Po prečítaní každej z nich veriaci odpovedia na príslušný text, ktorý im na začiatku prosieb predčíta kňaz. Jednoduchosť spočíva v menšom počte nádychov a lepšej prehľadnosti textu, pretože sú všetky prosby očíslované. V praxi to vyzerá tak, že sa nadýchnete pred každou prosbou a dodržiavate pauzy tam, kde sú čiarky. Krátke úseky sú vhodné na prekonanie možnej počiatočnej trémy a zvyk na prítomnosť obecenstva.

Ukážka z knihy Spoločné modlitby veriacich (Zdroj: VK)

Vybrané čítanie z knihy Lekcionár je niekedy text v jednom kuse, alebo pekne oddelený podobne, ako prosby. Najdlhšie texty sú počas obdobia pôstu, najkratšie počas sviatkov. Vtedy sa čítajú dve čítania, stáť zo starého a nového zákona, medzi ktorými je spievaný, alebo lektorom čítaný žalm. Všetky texty sa čítajú spoza ambónu, chrbtom k oltáru a čelom k ľuďom, s ktorými je vhodné udržiavať očný kontakt.

Ukážka z knihy Lekcionár (Zdroj: VK)
Ukážka napísaného žalmu (Zdroj: VK)

Asi najťažšie je vydržať byť profesionálny počas veľkých udalostí, napríklad počas Veľkej noci, keď môže byť až sedem čítaní a vy viete, že budete čítať až na konci. Zaujímavým prípadom je čítanie neskoro v noci, napríklad na polnočnej svätej omši na Vianoce, alebo na rorátnej omši okolo šiestej hodiny ráno cez Advent. Vtedy je okrem oboznámenia sa s textom dôležité nezaspať, neodpadnúť, nezívať, ale udržať sa na nohách a pri zmysloch.

Mať pod kontrolou svoje emócie je obzvlášť ťažké na svadbách, kde vám môžu tiecť slzy šťastia. Horšie je to na pohreboch, počas ktorých je časté počuť ľudský plač pozostalých. Ak je pre vás prečítanie výslovne náročné, môžete sa vymeniť s niekým iným.

Sviečkami osvetlený ambón počas rorátnej sv. omše (Zdroj: VK)

Počas mojej kariéry lektorky sa mi doposiaľ prihodilo množstvo úsmevných príhod. Zabudla som si knihu, prečítala som zlú stranu, nefungoval mi mikrofón, celý čas mi po knihe liezol chrobák, dvakrát som prečítala rovnakú vetu, úplne som preskočila riadok, začala som kašľať, nevedela som sa sústrediť kvôli plačúcemu dieťaťu, prišla som neskoro, zaskočila som za niekoho, kto neprišiel, nestačil mi dych a mnoho ďalšieho, na čo si vďaka stovkám úspešných výstupov už asi nespomeniem.

Každá jedna skúsenosť či už to bolo na svadbe, pohrebe, výročí, odpustovej slávnosti alebo bežnej týždennej bohoslužbe pre mňa znamená neskutočne veľa. Hoci je teraz dostatok lektorov a nečítam tak často, ako kedysi, neviem si predstaviť túto službu nevykonávať. Obsahuje miernu prípravu, ale veľkú dávku radosti, hlavne, ak všetko prebehne, ako má. Naučilo ma to disciplíne, dochvíľnosti a pomohlo mi uvedomiť si, že sa svet nezrúti, ak sa niečo náhodou nepodarí.

Veronika Komlošová

Odmalička pozerám akčné filmy a superhrdinov. Popri štúdiu médií maľujem obrazy. Som súťaživá a mám neskutočne rada kvízy, bubliny a zajace.

Komentovať

Komentovať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *