V súčasnosti herec bratislavského divadla Astorka Korzo ´90, držiteľ ocenenia Dosky, občasný režisér a dabingový herec, v minulosti napríklad aj recitátor na súťaži Akademický Prešov. Boris Farkaš navštívil našu univerzitu a zaspomínal si aj na svoje detstvo a mladosť.
Smiech neudržal pri spomienkach na svoje študentské časy, strávené napríklad aj s moderátorom besedy a riaditeľom súťaže Akademický Prešov, Karolom Horákom, u ktorého v minulosti sám študoval.
Na kúsok reči sme sa po besede za ním zastavili aj my.
Akademického Prešova ste sa sám zúčastnili, dokonca až dvakrát. Teraz ste tu opäť, no už v úlohe pozorovateľa. Vidíte nejaké zmeny či rozdiely?
Ono to je veľmi, veľmi ďaleko a som tu vlastne odvčera do dnes poobedia, tak vlastne nemám takú možnosť zažiť celú tú atmosféru, ktorú si ja pamätám. Vnímanie takejto akcie chce čas.
Ako vnímate význam Akademického Prešova? Počas prednášky ste hovorili aj o kultúre a vzťahu k nej.
Je to veľmi chvályhodné, že sa to udržiava pri živote toľké roky. Kultúra nielen mladým chýba, hoci neviem, aký to má dnes na nich vplyv. Na jednak tých účastníkov a jednak na študentov tejto školy, to neviem predpokladať. Ja som skôr skeptický v týchto veciach. Ale určite by takéto akcie mali byť, aby bol človek komplexnejší, mal by byť aj vzdelaný, aj duchovný. Bez toho to nejde.
Hovorili ste aj o literatúre, s Dadom Nagyom pracujete aj na tvorbe rozhlasovej relácie Literárne revue v Rádiu Slovensko. Máte nejakú obľúbenú knihu, spisovateľa či žáner?
Ja mám rád všetky literatúry. Nemám nejakú vyhranenú spisbu. Viem, že niekto má rád detektívky, niekto starú klasiku alebo moderných autorov. Ja sa dostávam do styku vďaka tej Literárnej revue s mnohými autormi a vlastne Dado Nagy vyberá vždy z iného kúta tú literatúru. V dnešnom svete, keď toho tak veľa vychádza, človek nemá toľko času na čítanie, tak mám možnosť si vybrať, čo sa mi páči alebo čo počujem v tej relácii, alebo čo mi sám Dado Nagy poradí. Teda ja skôr čítam takto. Nemám vyhranenú literatúru – čo sa mi páči, čo ma zaujme, to čítam.
Čo Vás viac napĺňa? To, že si musíte sám vytvoriť postavu v divadle a vdýchnuť jej ten punc originality, či skôr to naštudovanie dabingovej postavy a vžitie sa do kože herca, ktorého dabujete?
Tak dabing, to je skôr viac-menej ako koníček. Lebo na to nie je čas. Ja hovorím o ideálnom čase, keď existuje už upravený scenár, ktorý dostanem skôr a môžem sa na to pripravovať, no to je málokedy. Možno je to tak aj preto, že ľudia už nie vždy pozerajú na to, ako je to urobené, a lepším či menej lepším výkonom, tým sa už nezaoberá. A naopak, divadlo, tak to sa dva mesiace dennodenne skúša, čiže to je iný spôsob prípravy. A ten dabing je len preto, aby som si zarobil na divadlo. (smiech) Divadlo beriem ako najlepší koníček, čestné slovo – tak je to.
Rád sa vraciate domov, na východ?
No jasné. (smiech) Vyhľadám každú príležitosť. Aj teraz som rád, že mi to vyšlo tak, že nemám žiadne predstavenie. Aj keď som si zarezervoval tento termín, tak som rýchlo písal riaditeľovi, že keby prišlo k zmene, tak ja tam nehrám, lebo idem do Prešova (smiech).
Akademický Prešov nám opäť ponúkol rôzne podujatia, vystúpenia, besedy a rozhovory so zaujímavými osobnosťami. Každoročne priláka množstvo ľudí a realizuje nemálo pútavých sprievodných akcií. Už teraz sme zvedaví, čo nám prinesie ďalší ročník. 🙂
Komentovať