Po rokoch chodenia do kostola mi to už konečne došlo. Už viem, prečo je v nich v jeseni tak chladno. Od ľudí, ktorí si tak veľmi vážia kus dreva, totiž zatopené v piecke ani nemôžeme čakať. Ale nerobme unáhlené závery. Potenciálnym dôvodom je totiž aj poslušnosť kresťanov, ktorá blokuje dotovanie uhlia zo strany Mikuláša. No a keďže priestory chrámu osídľujú najmä babky, príčinou chladu môže byť tiež príprava na ich budúci pobyt v márnici. Návšteva kostola je v danom prípade niečo ako dlhoročné športové sústredenie. Ak je teda športom pokrytectvo a ignorovanie progresu. Na mojom doterajšom filozofovaní sa ukazuje, aké dôležité je vždy uvažovať v súvislostiach.
Moja stará mama chcela, aby som bol kňazom. Mne to síce nikdy nepovedala, ale viem to od svojich sestier. Takže ide doslova o situáciu: „Jedna babka povedala.“ Mimochodom, kedysi som stretol istého farára na Street Food Festivale a o rok nato si tam otvoril Boží stánok s hamburgermi. Boli naozaj nebeské. Ale to už odbáčam. Na počesť svojej babky som si vybral určité pasáže z Biblie, aby som si mohol nasadiť pomyselné rúcho a odprednášať vám moju úvahu.
„Boh povedal: Kto by zlorečil otcovi alebo matke, musí zomrieť“ (Evanjelium podľa Matúša 15, 4). Spomínaná citácia sa zdá byť pochybná, a to aj so zahrnutím argumentu, že „kniha kníh“ obsahuje aj metaforické pasáže. Obrazne totiž slovné spojenie „musí zomrieť“ môžeme chápať ako prísne varovanie pred znevažovaním rodičovskej autority. Avšak postavenie, ktoré prináleží matke a otcovi v Biblii, pôsobí s akcentom na prax niekedy neadekvátne: niektorí z nich môžu byť tyranmi. Napriek tomu sa v Liste Kolosanom (3, 18-22) píše: „Deti, poslúchajte rodičov vo všetkom, lebo je to milé Pánovi!“ Je však pravdepodobné, že za dané postavenie môže kresťanská interpretácia života ako božieho daru. A ten je deťom sprostredkovaný práve vďaka/kvôli rodičom. Definícia „daru“ je vo slovníku nasledovná: „vec daná alebo získaná bez protihodnoty či náhrady.“ Podľa nej sa zdá, že za život nie sme matke ani otcovi nič dlžný.
Je tiež nutné pripomenúť, že niektorí rodičia za poskytnutie existencie očakávajú od detí istú protislužbu a mnohokrát je daný predpoklad ich hlavnou motiváciou k vytvoreniu potomstva. Matka a otec majú dcéry či synov kvôli obavám zo staroby prežitej v samote a bezvládnosti. Za poskytnutie života sa tak v zmienenom prípade očakáva istá protislužba, preto už nemôžeme život definovať ako dar. Téma intencií stojacich za rozhodnutím splodiť dieťa je však natoľko komplexná, žeby si zaslúžila vlastnú úvahu, preto sa jej už ďalej nebudem venovať.
Pozitívne konotácie, ktoré sa pri slove „dar“ vo všeobecnosti vynárajú, však jeho lexikálny výklad neobsahuje. Z daného hľadiska preto život môžeme klasifikovať podľa kresťanskej interpretácie. Upozorňujem však, že ho to ihneď nemusí spájať s niečím pozitívnym. Hodnotu daru ako potešujúcej entity musia dať životu dieťaťa až jeho rodičia, sám život ju totiž nemusí obsahovať.
Pri problematike nerovnosti pozície rodiča a dieťaťa sa mi žiada spomenúť názor o živote ako nevyžiadanom bytí. Našej existencii nepredchádzala prosba, voľba splodiť nás bola čisto na rozhodnutí matky a otca. Žiť však znamená čeliť aj potenciálnemu nebezpečenstvu, ktorému nás splodením vystavili práve rodičia. Z tohto hľadiska by tak dieťa malo mať vyššiu pozíciu ako jeho „sploditelia“, pretože ho bez jeho súhlasu priviedli na svet, ktorý mu môže spôsobiť rôzne ujmy.
Kresťanstvo ako náboženstvo intenzívne rozoberajúce morálku by tak malo akceptovať a osvojiť si postmoderný (pluralistický) prístup k výkladu Svätého písma, aby sa predišlo vyzdvihovaniu jednej sociálnej skupiny nad druhú.
Amen.
Zobliekam si pomyselné rúcho, ešte som doň nedorástol. Chudák ono, po skúsenosti so mnou bude v skrini v kontakte s ďalším drevom. Na záver si ešte sadnem za učiteľskú katedru, aby som vám zhrnul, že prítomná úvaha je sledom nadinterpretacií a prekrútených pasáží vytrhnútych z kontextu Biblie. Azda najväčším omylom je, že som túžil spojiť Boží stánok s hamburgermi. Ak sa vám zdá vaše rúcho voľné, nabudúce si pred jeho oblečením zväčšíte objem informácií, ktorými disponujete. A nezabudnite sa uistiť, že váš zdroj je naozaj relevantný, nech pracujete s faktami a nie domnienkami.
Komentovať