Čo by ste urobili vy, keby ste mali sto rokov? A čo takto ujsť do neznáma? Máte strach? Inšpirujte sa starčekom Allanom, ktorý presne takto reagoval na svoju dlhovekosť a nudu v domove pre seniorov.
„Mysleli by ste si, že sa mohol rozhodnúť skôr a mal byť natoľko chlap, aby svoje rozhodnutie oznámil okoliu.“ Týmito slovami začal, ale aj ukončil rozprávanie v knihe Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol švédsky autor Jonas Jonasson.
Už po prvých kapitolách sa začnete „chytať za hlavu“ vďaka vytváraniu vtipných situácií a skvelej predstavivosti tohto autora. Veď komu by zišlo na um nechtiac utratiť susedovu kravu pri skúšobných odstreloch na vlastnom dvore? A to je len jeden z mnohých zážitkov Allana Karlssona, storočného starčeka, narodeného v mestečku Flen. Vychovala ho len matka, pretože otec, ktorý toho už na území Švédska pokazil dosť, radšej emigroval do Ruska, kde chcel zvrhnúť cára z trónu a nakoniec vytvoriť na Červenom námestí vlastný štát. To sa mu, koniec koncov, stalo osudným.
Allan sa už od mladosti naplno venuje výbušninám. Práve znalosti o nich ho počas jeho života postupne dostávajú do rôznych kútov sveta, ako sú USA, Teherán, Čína či Rusko. Svoj život v domove dôchodcov považuje za nudný, tak otvorí okno, prelezie rovno do záhonu s kvetinami a namieri si to na najbližšiu autobusovú stanicu. Tam chce začať svoje posledné životné dobrodružstvo. Na stanici ho istý mladík poprosí, nech mu postráži kufor. No keď sa dôverčivý mladý muž vráti, zistí, že starček je preč a vzal si aj jeho kufor. Pri cestovaní krajinou Allan postupne zisťuje, kto tento divný bývalý majiteľ kufra vlastne je a čo tvorí obsah jeho batožiny.
Autor svojským a vtipným spôsobom spája príbeh hlavnej postavy so známymi historickými udalosťami a osobnosťami (Harry Truman, Generál Franco, Mao Ce-Tung, ale aj Josif Vissarionovič Stalin, ktorý ho pošle do pracovného tábora). Dokáže vytvoriť aj z tej najtragickejšej pasáže historku, pri ktorej vyroníš niekoľko sĺz smiechu. A verte mi, napríklad taký hlúpy brat Alberta Einsteina bol jednou z najvtipnejších postáv celého príbehu.
Román je retrospektívny príbeh, ktorý kvôli tejto štylizácii môže byť pre čitateľa trochu mätúci, avšak nakoniec zistíme, že retrospektíva nám umožňuje lepšie pochopiť Allanov príbeh. V konečnom dôsledku jasne vidno, že mnoho vecí na seba nadväzuje.
Pre mňa je postava Allana možno až príliš negatívna a priveľmi smoliarska. Situácie, ktoré ho sprevádzali na jeho životnej ceste, mu ani neumožnili inak vnímať svet. Ale v knižnom svete musia existovať aj postavy so šťastným alebo smutným koncom. Či už Allana sprevádzali pozitívne, alebo negatívne situácie, každá mu do života niečo priniesla. Allan si toho v knihe zažil naozaj mnoho a nevzdával sa ani v tých najbeznádejnejších chvíľach. Preto by mal byť tento starý pán príkladom aj pre nás, mladších. Keď sa začítame do príbehu, nájdeme v sebe kúsok Allana Karlssona.
Ak vás zaujíma, čo bolo obsahom kufra, prečo starček skončil v blázinci ešte ako mladý, čo sa mu v ňom prihodilo a čo robí v tomto príbehu slon, neváhajte sa na Storočného starčeka, ktorý vyliezol z okna a zmizol opýtať v knižnici alebo v miestnom kníhkupectve. Dúfam, že vás príbeh zaujme tak veľmi, ako zaujal mňa.
Komentovať