Ivana Dobrakovová vydala tri knihy a všetky tri sa dostali do finále literárnej ceny Anasoft Litera. Posledná kniha, štvrtá v poradí, Matky a kamionisti, nie je výnimkou. Prečo získala priazeň literárnych kritikov aj ona, si prečítate v našej ďalšej recenzii.
Rozsahom patrí próza Matky a kamionisti ku kratším dielam, avšak s vysokou výpovednou hodnotou. Dobrakovová v knihe postupne opisuje príbehy piatich žien, troch Sloveniek a dvoch Talianok. Navonok sa môže zdať, že každý príbeh je iný (odohráva sa na inom mieste — Bratislava, Turín, internet) a rozpráva ho iná postava, ale napokon sú všetky z nich spojené a vytvárajú celok. Okrem hlavných postáv v knihe vystupujú aj matky, otcovia, kamarátky a v neposlednom rade kamionisti. Vstupujú do životov našich hrdiniek a hrajú v nich hlavnú úlohu, hoci si to možno neuvedomujú.
Ak by som knihu mala zhrnúť jednou vetou, bola by to táto: Je to príbeh o vzťahoch, v ktorom sa nájdete. Vzťahy sú predmetom našich každodenných rozhovorov, lebo nie sú ideálne ani nikdy nebudú, trápime sa v nich a napriek tomu v nich ostávame. Rodinné vzťahy patria medzi najzložitejšie. S ich následkami sa potom vyrovnávame po zvyšok života.
„Čo viem o vzťahu svojich rodičov? Radšej nič? Je to bezpečnejšie? Niečo na ňom mama musela vidieť. Ale čo? Raz jej vraj pred ľuďmi povedal, že je nielen múdra, ale aj krásna. Muselo to byť ojedinelé vyhlásenie, výnimočná pochvala, keď si na to tak dobre spomína. Keď jej to utkvelo v pamäti. Keď sa mi s tým zverila. Jeho alkoholizmus bol vždy prítomný, a preto som ho odmala vnímala ako jeho neoddeliteľnú súčasť, ako čosi, čo k nemu patrí, čo tak má byť. Podobne ako chorobu.“
Svetlana rozpráva o svojom detstve a spomína na otca — alkoholika. Ivana žije s matkou, poberá invalidný dôchodok a kedysi boli kone jej vášňou. Vďaka svojej kamarátke Zuzke sa zoznámi so známym spisovateľom, ktorý je v knihe naznačený iniciálou R. Zamiluje sa doňho. Neustále ju trápia obavy: „Cítim sa stále ako dieťa, vo vyjadrovaní, v správaní, samozrejme aj vo svojej životnej situácii, bojím sa, že moja infantilnosť ho popudí, odradí, uvedomí si, že zďaleka nie som dospelá žena, ale len prerastené rozmaznané decko.“
Olivia je zrelá žena po rozvode s manželom. Taktiež o sebe pochybuje, pochybuje, či sa ešte môže niekomu páčiť. Lara uteká od svojho manžela a detí a vyhovára sa na kultúrne podujatie, ktoré ale nenavštívi. Veronika si svoje nízke sebavedomie lieči na internete, kde sa počas dňa dokáže zasnúbiť aj s desiatimi mužmi naraz.
Dobrakovovej hrdinky sú vzťahmi poznačené natrvalo, môžu za ich depresie a trápenie. Svoje príbehy si nesú v sebe a prenasledujú ich na každom kroku. Napriek tomu v nich zostávajú pasívne.
„Ostanem sedieť na posteli, hryziem si nechty, viem, že som to nemala povedať, viem, že mama má pravdu, všetko pre mňa robí, stále sa o mňa stará, celý život mi obetovala, ale ja som od nej nikdy nechcela, aby mi ukladala veci do skrine, ja som jej už viackrát navrhla, že to budem robiť sama, ale odbila ma, že by som to určite nerobila dobre.“
Kniha nepatrí medzi oddychové čítanie, napriek tomu sa číta dobre. Autorka veci pomenúva explicitným jazykom, aby sa priblížila čo najviac realite. Jazyk knihy je aktuálny a bude vyhovovať najmä súčasnej mladej generácii. Autorkino písanie je šokujúco úprimné, autentické, „zo života“, čím potvrdzuje svoj vycibrený pozorovací talent: „Vytiahnem mobil, vyšli sme z Pina, všetko pôsobí prízračne, odfotím krajinu za oknom, ktorá v tom šere trochu svieti vďaka snehu, a výrez z fotky si dám ako profilovku na whatsapp. Nech sa ľudia, čo ma majú radi, tiež potešia pekným výhľadom.“ Právom si teda zaslúži svoje miesto vo finálovej desiatke Anasoft Litera 2019.
Knižná recenzia vyšla v spolupráci s kníhkupectvom Artforum Prešov
Komentovať