V utorok 26. februára sa v univerzitnej knižnici konala beseda s básnikom a literárnym vedcom Michalom Habajom, ktorý študentom rozprával o svojej novej publikácii s názvom Druhá moderna. Vysvetlil, čo ho viedlo k zavedeniu nového pojmu v našej literatúre, ale aj ako prebiehal výber autorov do najnovšej monografie.
Na úvod sa študentom a pedagógom prihovorila moderátorka besedy a literárna vedkyňa Marta Součková: „Dnes budeme prezentovať antológiu Michala Habaja, ktorého ste možno viacerí poznali viac ako básnika než ako literárneho vedca.“ Zároveň na margo monografie dodala: „Kniha, ktorú pred nami vidíte a ktorá je čerstvou novinkou, stojí za to, aby sme o nej hovorili.“
Druhá moderna je predstavením literárneho diela slovenských modernistov. Mapuje roky 1920 — 1930, a teda prózu medzivojnového obdobia. Ide o antológiu, čiže výber toho najlepšieho. Umelecké texty dopĺňa autorova vedecká štúdia, vysvetlivky a komentáre a tiež krátke životopisy spisovateľov, ako napr. Janka Alexyho, Ivana Minárika, Gejzu Vámoša a ďalších.
Habaj komentoval výber autorov nasledovne: „Keď som sa začal venovať autorom z tohto okruhu, tak som videl nejaké typologické súvislosti, k čomu to odkazovalo.“ Texty vyberal tak, aby tvorili celok a aby v nich bola zahrnutá široká škála autorov. To ho napokon k priviedlo aj k zavedeniu nového termínu — druhá moderna.
Na otázku Marty Součkovej, či bolo potrebné zavádzať v slovenskej literatúre ďalšie termíny, odpovedal: „Termínov nie je nikdy dosť, takže asi to je najdôležitejšie a každý termín môže ešte viac vyjasniť situáciu. Tento termín na tento druh literatúry chýbal. (…) Všetky, ktoré sa nejako vzťahovali k týmto tendenciám v medzivojnovej próze, tak nejakým spôsobom to boli buď metaforické pomenovania (siroty dekadencie alebo stratená generácia), čo sú dobové označenia, publicistické, alebo potom z memoárov, priamo aktéri, ktorí spätne chceli pomenovať dané obdobie, prípadne z literárnych kritík tej doby. Ja som chcel ten prúd nejako pomenovať, a ten názov potom prakticky vznikol zase s ohľadom na to, že slovenskú modernu sme už mali, takže som dal iný názov.“
Nový názov poukazuje na chronologický sled, avšak autori na predchádzajúce obdobie, obdobie moderny, príliš nenadväzujú. Texty, ktoré sa v knihe nachádzajú, patria ako do impresionizmu, tak aj do expresionizmu a hľadať medzi nimi presné hranice je takpovediac nemožné. Termín druhá moderna to sčasti vyriešil, lebo odkazuje na smery v 20. storočí, no zároveň môže zachytávať aj jeden, aj druhý smer.
Habaja zaujímal spôsob, akým táto literatúra vznikla. Podľa jeho slov je „veľmi hybridná“ a „nie je vymedzená tými autormi, skôr ide o texty“. Druhá moderna je teda predstavením rôznorodých štýlov a poetík autorov. O autoroch, ktorých do svojej knihy vybral, mal už vopred istú predstavu. Na základe toho potom prispôsobil výber jednotlivých textov. Tematicky sa týkajú najmä mužsko-ženských vzťahov, obrazu ženy, lásky, rodiny, ale sú v nich aj náznaky erotiky. Z tohto pohľadu ide o otvorenú literatúru. Nevyhýba sa ani sociálnym konfliktom.
Veríme, že si Habajova najnovšia kniha nájde medzi akademickou a širokou verejnosťou svojich priaznivcov podobne ako jeho básnické zbierky.
Komentovať