V utorok 26. februára sa v univerzitnej knižnici konala beseda s básnikom a literárnym vedcom Michalom Habajom, ktorý študentom rozprával o svojej novej publikácii s názvom Druhá moderna. Vysvetlil, čo ho viedlo k zavedeniu nového pojmu v našej literatúre, ale aj ako prebiehal výber autorov do najnovšej monografie.
Na úvod sa študentom a pedagógom prihovorila moderátorka besedy a literárna vedkyňa Marta Součková: „Dnes budeme prezentovať antológiu Michala Habaja, ktorého ste možno viacerí poznali viac ako básnika než ako literárneho vedca.“ Zároveň na margo monografie dodala: „Kniha, ktorú pred nami vidíte a ktorá je čerstvou novinkou, stojí za to, aby sme o nej hovorili.“
Druhá moderna je predstavením literárneho diela slovenských modernistov. Mapuje roky 1920 — 1930, a teda prózu medzivojnového obdobia. Ide o antológiu, čiže výber toho najlepšieho. Umelecké texty dopĺňa autorova vedecká štúdia, vysvetlivky a komentáre a tiež krátke životopisy spisovateľov, ako napr. Janka Alexyho, Ivana Minárika, Gejzu Vámoša a ďalších.
Habaj komentoval výber autorov nasledovne: „Keď som sa začal venovať autorom z tohto okruhu, tak som videl nejaké typologické súvislosti, k čomu to odkazovalo.“ Texty vyberal tak, aby tvorili celok a aby v nich bola zahrnutá široká škála autorov. To ho napokon k priviedlo aj k zavedeniu nového termínu — druhá moderna.
Na otázku Marty Součkovej, či bolo potrebné zavádzať v slovenskej literatúre ďalšie termíny, odpovedal: „Termínov nie je nikdy dosť, takže asi to je najdôležitejšie a každý termín môže ešte viac vyjasniť situáciu. Tento termín na tento druh literatúry chýbal. (…) Všetky, ktoré sa nejako vzťahovali k týmto tendenciám v medzivojnovej próze, tak nejakým spôsobom to boli buď metaforické pomenovania (siroty dekadencie alebo stratená generácia), čo sú dobové označenia, publicistické, alebo potom z memoárov, priamo aktéri, ktorí spätne chceli pomenovať dané obdobie, prípadne z literárnych kritík tej doby. Ja som chcel ten prúd nejako pomenovať, a ten názov potom prakticky vznikol zase s ohľadom na to, že slovenskú modernu sme už mali, takže som dal iný názov.“
![](https://i0.wp.com/unipopress.ff.unipo.sk/wp-content/uploads/2019/03/IMG_20190226_151218.jpg?resize=768%2C1024&ssl=1)
Nový názov poukazuje na chronologický sled, avšak autori na predchádzajúce obdobie, obdobie moderny, príliš nenadväzujú. Texty, ktoré sa v knihe nachádzajú, patria ako do impresionizmu, tak aj do expresionizmu a hľadať medzi nimi presné hranice je takpovediac nemožné. Termín druhá moderna to sčasti vyriešil, lebo odkazuje na smery v 20. storočí, no zároveň môže zachytávať aj jeden, aj druhý smer.
Habaja zaujímal spôsob, akým táto literatúra vznikla. Podľa jeho slov je „veľmi hybridná“ a „nie je vymedzená tými autormi, skôr ide o texty“. Druhá moderna je teda predstavením rôznorodých štýlov a poetík autorov. O autoroch, ktorých do svojej knihy vybral, mal už vopred istú predstavu. Na základe toho potom prispôsobil výber jednotlivých textov. Tematicky sa týkajú najmä mužsko-ženských vzťahov, obrazu ženy, lásky, rodiny, ale sú v nich aj náznaky erotiky. Z tohto pohľadu ide o otvorenú literatúru. Nevyhýba sa ani sociálnym konfliktom.
Veríme, že si Habajova najnovšia kniha nájde medzi akademickou a širokou verejnosťou svojich priaznivcov podobne ako jeho básnické zbierky.
Komentovať