Myslím, že ho viem používať. A tak sa dostávam do skupiny, ktorá zdieľa informácie o aktuálnej situácii v doprave, do skupiny ľudí so vzťahom k čítaniu detektívok, dostávam filmové novinky, skontaktujem starých známych ešte zo základnej školy a do Facebook sveta privediem aj mamu a otca tak, ako ma oni priviedli do toho skutočného. Ten je však dnes už len doplnkovým svetom k tomu internetovému. Nie nadarmo sa vravelo, že kto nebol na Facebooku, akoby ani neexistoval. Tieto pozitíva vypichoval aj Mark Zuckerberg. To bolo predtým, než bol v roku 2018 obvinený, že osobné údaje používateľov predáva spoločnosti Camridge Analytica. Potom už bolo jasné, aké pozitíva Mark skutočne vidí.
A tak sme dnes tu. Na Slovensku v roku 2024. Sme rok po voľbách a tie sa hýrili nepodloženými obvineniami o zmanipulovaných výsledkoch, vlastne ako aj tie predchádzajúce a tie „predpredchádzajúce“. To, či v tom má prsty Cambridge Analytica, nevieme. Ale Facebook v tom má prsty určite. Pretože, ak bol volebný rok 2023 nejaký, tak rozhodne dezinformačný. Slovenskí politici využívajú túto platformu tak často, ako tí americkí Twitter (čítaj: X). Je preto logické, že každý uvedomelý Slovák, ktorý chce byť dostatočne informovaný, zájde práve tam. To, že spravodlivosť sa v online prostredí vymáha len ťažko, je už vedľajšie. Stačí teda, že nie ste príliš konkrétny, dáte si kravatu a na stôl za seba položíte erb Slovenskej republiky. Vierohodnosť sa tak zdvíha o 50 % a nie je dôvod na ďalšie overovanie faktov. Facebook je prosto skvelý nástroj, kam sa vôbec hrabú všetky tie vraj mienkotvorné médiá.
Keďže sú mienkotvorné médiá už pasé, začali vznikať ďalšie, aj také facebookové. Aby sa im nenadávalo, tak sa označujú za alternatívne. Na tom by vlastne nič zlé nebolo, ale ak je práve táto sociálna sieť rodiskom dezinformácií, tak potom sú tieto alternatívne médiá ich maternicou. K tomu, aby mohli tieto médiá plodiť kvalitný obsah, dopomáha aj úžasná umelá inteligencia, ktorá nás raz aj tak všetkých nahradí. Dnes už totiž nie je problém vymazať z fotky vlajky a zástavy so slovenskou trikolórou a obraz hneď pôsobí ako protest Za slušné Slovensko. No stačí sa pozrieť zblízka na jednotlivých účastníkov a hneď je mi jasné, že sme od slušného Slovenska veľmi ďaleko.
Sociálne siete spájajú rodinu, kamarátov a známych, nech sú kdekoľvek. Čo je horšie, po novom už môžu spájať aj ich rozličné politické názory. Ešte horšie je, že autenticitu príspevkov v týchto médiách zvyčajne nevie zaručiť ani samotný autor. Preto navrhujem, aby predvolebné moratórium platilo predovšetkým v rodinných kruhoch. Porušenie by bolo v trestnom poriadku klasifikované ako ublíženie na (psychickom) zdraví člena rodiny. Keď raz pôjdem do politiky, za toto sa budem biť.
Komentovať