Hovorí sa, že všetci sme si rovní, ale nie sme rovnakí. Keď sa nad tým zamyslíte, je to pravda. Každý z nás je dobrý v niečom inom, má iné schopnosti či zručnosti. Dokopy však tvoríme akúsi ucelenú spoločnosť, v ktorej sa navzájom dopĺňame.
Možno ste o nich ani nevedeli, no aj na chodbách alebo v učebniach Prešovskej univerzity môžete stretnúť ľudí, ktorí sa okrem štúdia venujú aj „niečomu navyše“. Jedným z nich je aj Karina Ledecká, študentka druhého ročníka magisterského stupňa v odbore mediálne štúdiá.
Nie si iba študentka Prešovskej univerzity, ale aj umelkyňa a tvorca značky Karinita Design. Čo vlastne predstavuje?
Moja značka, ak ju tak môžem nazvať, predstavuje najmä dievča, ktoré nejaký čas bojovalo so svojou umeleckou stránkou, no nakoniec ju aj tak osud a vlastná intuícia dobehli. Základom Karinita Design sú moje maľované obrazy, ktorých motívy vnášam aj do šperkov, aby každý mohol nosiť kúsok umenia stále pri sebe. Obrazy teda nájdete v náušniciach, prsteňoch, náramkoch, medailónoch, sponkách a najnovšie aj v manžetových gombíkoch.
Ako by si opísala svoje umenie?
Je ťažké sa sama nejako jednoznačne špecifikovať. Myslím, že každý, kto tvorí, má vo svojej tvorbe isté etapy. Ja sa momentálne nachádzam v etape maľovania akrylom a pastelom na plátno, a to prevažne kvety, totemové zvieratá a indiánov. Veľmi sa mi páči indiánska filozofia, v ktorej sa hovorí, že príroda je našim najmúdrejším učiteľom. Od každého tvora sa máme čo učiť. Napríklad od orla by sme sa mohli naučiť, ako získať schopnosť zamerať sa na konkrétny cieľ, od vlka zas nájsť rovnováhu medzi nezávislosťou a zároveň nájdením si svojho miesta vo svorke. Totemové zvieratá vo svojej podstate predstavujú nás samých, čiže sa dá povedať, že maľujem vlastne portréty vo zvieracích podobách. Okrem toho som však už mala požiadavku namaľovať Malého princa, Buddhu či ružu na motívy Alici v krajine zázrakov.
Kedy sa začala tvoja cesta k maľovaniu?
Kresleniu sa venujem už od útleho detstva. Keď som mala päť rokov, začala som chodiť na Základnú umeleckú školu, kde som absolvovala poctivých 8 rokov vo výtvarnom odbore. Potom však prišli iné záujmy (divadelný krúžok, orientálne tance, písanie článkov do časopisu atď.) a k výtvarnej som sa dostala opäť až na strednej škole, aj to iba na chvíľu. Niekoľko rokov po stredoškolskom pokuse o „comeback“ som nemaľovala skoro vôbec. Obrazy, ktoré vidíte dnes, som začala tvoriť až koncom roka 2018 vďaka motivácii, ktorá prišla, paradoxne, zo strany mediálnych štúdií. Požiadavka znela zorganizovať nejakú akciu, tak som vtedy so spolužiačkou zorganizovala výstavu obrazov nielen mojich, ale aj ďalších veľmi talentovaných šikovných umelkýň. Odvtedy sa vo mne niečo pohlo a opäť som začala maľovať. Ako sa hovorí, keď to nejde dverami, skúsim to cez okno.
Odkiaľ čerpáš nápady na svoje obrazy?
Kedysi nás na výtvarnej učili kresliť podľa istej šablóny a všetky vzory sme čerpali z kníh. Myslím, že to nie je správny prístup a možno aj preto som vtedy prestala kresliť, nebavilo ma nasledovať pravidlá. Teraz vychádzam skôr z intuície a maľujem podľa pocitov. Samozrejme, ak chcem namaľovať nejaké konkrétne zviera tak, aby sa na seba aj podobalo, „okukám“ si jeho črty na fotke, no bez toho, aby som kopírovala. Nápadov aj podnetov od ľudí je veľa, no tvorím skutočne len vtedy, keď sa na to cítim. Za posledný rok a pol som namaľovala toľko obrazov, koľko som nenamaľovala dovtedy ani za celý život. Mám pocit, akoby som dobiehala to, čo som za tie roky vymeškala.
Máš umelecký vzor?
V obrazoch preferujem skôr symbolizmus ako snahu priblížiť sa čo najviac realite. Veľmi sa mi páči surrealizmus a tvorba Fridy Kahlo. Jej obrazy sú plné emócií a symbolov, bola to neuveriteľne talentovaná žena. Rovnako obdivujem aj Salvadora Dalího.
Prezraď nám aj nejaké zákulisné pikošky z tvojho umeleckého sveta.
Osobne sa napríklad veľmi vyžívam v detailoch, čiže každá bodka, každý chĺpok, pierko a podobne sa snažím robiť čo najprecíznejšie. Do každého obrazu vnášam aj symboly. Napríklad koaly majú na sebe aborigénske symboly vody, matky a dieťaťa a slnko v pozadí je tiež aborigénske. Indiánka má na tvári namaľované fázy mesiaca, keďže mesiac je odjakživa spájaný so ženským princípom. A ako som spomínala, maľujem vtedy, keď cítim, že by som mala. Nedá sa to naplánovať. Niekedy to znamená aj odložiť všetko ostatné bokom. Raz som mala taký silný pocit, že som odišla z prednášky a šla maľovať. Vtedy vznikol orol. Inak pri maľovaní nezvyknem vnímať ani čas, čiže sa často stane, že maľujem od rána až do noci bez toho, aby mi došlo, že sa treba najesť alebo že sa vonku už zotmelo. Našťastie, bývam s priateľom, ktorý ma vie priniesť späť do reality, keď je treba.
Kde by sme sa s tvojimi výtvormi mohli stretnúť?
V online priestore buď na Facebooku alebo Instagrame a na známom portáli pre handmade umelcov, kde prispievam aj do Žurnálu. V „reálnom živote“ zvyknem chodievať na rôzne výstavy obrazov. Za posledný rok a pol som niekoľkokrát vystavovala v Prešove a raz v Bratislave. Výstavy mladých umelcov som už aj organizovala a rada sa spolupodieľam na ich usporadúvaní aj s ďalšími ľuďmi. Okrem toho chodievam na rôzne festivaly po celom Slovensku, kde mi je umožnené prezentovať tvorbu, a to v rámci „stánku“ Bioderico, ktorý predstavuje skvelý slovenský obchod s biopotravinami podporujúci aj handmade tvorbu.
Čo plánuješ do budúcna?
Teraz je mojou prioritou najmä úspešne dokončiť štúdium. Po škole by som rada zužitkovala skúsenosti a spojila to, čo som sa naučila s umením. Chcem ďalej maľovať, vyrábať šperky, písať príbehy k obrazom a zorganizovať aj niekoľko umeleckých výstav, aby sa mohli zviditeľniť talentovaní mladí ľudia, ktorí síce možno neštudujú umenie, no ich tvorba si zaslúži rovnaký obdiv. Samozrejme sa chcem v tejto oblasti aj vzdelávať a nabrať skúsenosti. Mám toho v hlave veľmi veľa a verím, že aspoň časť z toho sa podarí.
Aby toho nebolo málo, o tieto náušnice s motívom plameniaka z dielne Karinita Design môžete súťažiť na našej FB stránke.
Na záver, štyri rýchle otázky pre Karinu
1. Kniha, ktorú som čítala naposledy.
Buď, kde si od Štěpána Smolena.
2. Film, ktorý ma najviac „dostal“.
Tých je ozaj veľa. Ak by som však mala vybrať iba jeden za všetky, asi by to bol Inception (Počiatok).
3. Pesnička, ktorú môžem počúvať stále dookola.
To je veľmi premenlivé, ale momentálne je to Somebody Like You od Keitha Urbana.
4. Moje životné motto.
Počúvaj svoju intuíciu, tá ťa vždy nasmeruje tam, kam máš ísť. A nezabudni, že za tvoj život a jeho smerovanie si zodpovedný/á iba ty. A keď sa budeš pritom riadiť svojim vnútorným hlasom, budeš skutočne šťastný/á.
Karine prajeme vo všetkých oblastiach veľa úspechov a ďakujeme za príjemný rozhovor.
Rozhovor bol autorizovaný.
Komentovať