Je šťastie, ak je záľuba človeka zároveň aj jeho prácou. Prešovský výtvarník Ľuboš Leščák miluje maľovanie, ale živí sa hlavne ako tatér. Jeho cesta k vysnívanej práci však nebola priamočiara. O tom, ako sa mu podarilo dosiahnuť jeho cieľ, ale aj o mnohých iných veciach, nám porozprával v nasledujúcom rozhovore.
Ako si sa dostal k maľovaniu, študoval si alebo si samouk?
Umeniu sa venujem od útleho detstva. Máme to asi v krvi, už môj dedo kedysi dávno namaľoval zopár obrazov. Vždy som rád maľoval, kreslil, tvoril. Ako druhák na základnej škole som začal chodiť na základnú umeleckú školu a po jej skončení som pokračoval na strednej umeleckej škole v odbore scénická dekoratívna tvorba a reprodukčná maľba. Tam som sa našiel a začal sa vážnejšie venovať obrazom.
Maľuješ väčšinou abstraktné obrazy, kde čerpáš inšpiráciu? Môžeš nám prezradiť, ako dlho približne trvá maľba obrazu? Aj keď v tvojom prípade predpokladám, že to dokážeš v extrémne krátkom čase. Ako to robíš?
Venujem sa hlavne surrealizmu a portrétom. Mojimi obľúbenými maliarmi sú H. R. Giger, Zdzisław Beksiński či Salvador Dalí. Pri tvorbe často improvizujem. Dĺžka maľby je individuálna, závisí od veľkosti a zložitosti, a k tomu som ešte aj detailista, takže o to dlhšie maľujem. 🙂 Rád sa „piplem“ s tenkým štetcom na každej mihalnici na obraze.
Väčšina výtvarných umelcov priznáva, že sa ťažko lúči so svojimi obrazmi, aj keď od predaja diel závisí veľa. Ako je to u teba?
Delím to. Moje obrazy sú ako moje deti a teším sa z nich. Zopár obrazov som musel predať kvôli finančnej situácii, ale snažím sa takému riešeniu vyhýbať. Potom mám zákazky, pri ktorých od začiatku viem, že pôjdu preč, a tak je to o niečo ľahšie.
Prednedávnom si sa začal venovať aj tetovaniu…
Priznám sa, táto práca ma do veľkej miery pohltila. Našiel som sa v tom, chcem sa učiť, nechávam si poradiť a veľmi mi na tom záleží. Maľbe sa chcem venovať, samozrejme, aj naďalej, no tetovaniu sa chcem venovať čo najviac. Dlhé roky maľby mi dali dobrý základ na to, aby som sa mohol venovať tetovaniu a rozvíjal to.
V čom sa líši práca maliara a tatéra?
Medzi maľbou a tetovaním je dosť podstatný rozdiel už len v tom, že pri maľbe maľujem na plátno a nikomu tým nespôsobujem bolesť. Pri maľovaní mám o niečo väčší pokoj, keďže som sám. Pri tetovaní mám tiež pokoj, no predsa len, tetujem človeka, a preto sa snažím odviesť čo najlepšiu prácu a zbytočne to nenaťahovať, keďže je to pre toho človeka dosť bolestivé.
Môžeš nám prezradiť, čo si dávajú najčastejšie ľudia vytetovať a aké sú aktuálne trendy v tetovaní?
Za tú dobu, čo tetujem, som spravil okolo 180 tetovaní. Veľmi mi pomohlo, že ma ľudia už poznali skôr vďaka maľbe. Poväčšine sú to texty, mená a symboly, zo zvierat je momentálne „in“ sova a vlk. Motívy ako tribal a podobne sú už menej žiadané.
Máš nejaké tetovanie aj ty?
Áno, mám dve tetovania. Prvé je na predlaktí a mám ho deväť rokov, je to 3D farebné tetovanie roztrhanej ruky zošitej šnúrkami. Druhé mám sedem rokov a je to taktiež 3D tetovanie tarantuly lezúcej po mojom chrbte. Nie je to však koniec a určite ich bude viac. 🙂
Spolupracuješ aj s prešovskými hudobníkmi, nedávno si robil artwork albumu kapele Temple a maľoval si obrazy aj počas živých vystúpení kapiel. Necítiš tlak, keď sa na teba pozerá také množstvo ľudí? Ako sa v takejto situácii tvorí?
Vôbec necítim tlak. V tomto som tak trošku exhibicionista. Síce mám rád pokojnú maľbu, ale na už spomínanom koncerte, kde bolo myslím okolo 350 ľudí, som mal väčšiu trému z toho, či to stihnem načas, ako z toho, že na mňa pozerá také množstvo ľudí. Neraz sa mi stalo, že pri večernom maľovaní obrazu som mal pri sebe partiu známych. Má to svoje čaro, pracovať na obraze, no zároveň sa baviť a rozprávať. Niekedy mi veľmi dobre padne mať pri sebe spoločnosť.
Máš nejaký nesplnený sen, napríklad nejakú činnosť, ktorej by si sa chcel venovať?
Môj sen bol vždy naplno sa venovať umeniu a to sa práve deje. 🙂 Chcem napredovať. Mal som veľa zamestnaní, od fabriky po stavbu a kopu iných. Ale som vďačný aj za tieto skúsenosti, lebo o to viac si vážim, že môžem robiť to, čo ma naozaj baví.
A čo tvoje plány do budúcnosti?
Tetovať, maľovať, tetovať, maľovať… 🙂
Komentovať