Blížime sa k vyvrcholeniu veľkej spoločenskej udalosti, ktorej predchádza obrovský mediálny a spoločenský ošiaľ. Už túto sobotu 29. februára volebné miestnosti otvoria svoje brány slovenskej verejnosti a ponúknu im hlasovacie lístky, aby si opäť raz vybrali v tejto zastupiteľskej demokracii volených zástupcov výkonnej moci na nasledujúce štyri roky. Prečo sú však tieto voľby výnimočné, čo od nich môžeme očakávať, aké dôsledky môžu mať na spoločnosť a ako môžu dopadnúť? Krátka analýza ti predstaví zaujímavé skutočnosti.
Čo sa stalo v priebehu štyroch rokov
Začnime rekapituláciou minulých parlamentných volieb a zloženia vládnej koalície a parlamentu, ktoré z nich vzišli. Keď pred štyrmi rokmi voľby opäť vyhrala strana Smer, mnohí neboli veľmi prekvapení, nečakali však, že bude po tretíkrát skladať vládu. Voľby totiž v podstate skončili patovou situáciou, kde ľavicové ani pravicové strany neboli schopné vyskladať parlamentnú väčšinu vďaka úspechu strany Mariana Kotlebu, Ľudová strana Naše Slovensko. Jedinou možnosťou sa zdali predčasné voľby, až kým neprišiel Reprezentačný ples Spišiakov, kde sa podnapitý líder strany Sieť Radoslav Procházka priznal, že je možnosť vzniku ľavopravého vládneho zlepenca, ktorý spojí nespojiteľné. Národniarov s Maďarmi a Procházku so Smerom, ktorý túto spoluprácu jasne vylúčil. Samotný Béla Bugár vtedy argumentoval tým, že radšej zvolí stabilitu, než aby v predčasných voľbách uspeli extrémisti s ešte vyšším volebným potenciálom.
Volebné obdobie sprevádzali krušné chvíle. Boli sme svedkami zmeny rokovacieho poriadku, situácie, keď poslanec priniesol do parlamentu zbraň, otvárania súkromných listov poslancov či bozkávania kapitánskych výložiek. Najzávažnejšou situáciou, ktorá otriasla nielen politickým spektrom, ale celou našou spoločnosťou, bola vražda novinára a jeho snúbenice. Už pri tejto udalosti takmer všetci predpokladali predčasné voľby. Situácia sa nemohla upokojiť bez zmeny. Prišla však v podobe kozmetickej výmeny na vládnych postoch, čo nakoniec stačilo koaličnej strane Most-Híd, aby nevypovedala koaličnú zmluvu.
Okrem pretrasov v tom období vznikali aj nové strany, ktoré majú v súčasnosti potenciálnu šancu dostať sa do parlamentu. Medzi nimi napríklad koalícia PS/Spolu, ktorú tvoria aj odídenci so súčasných opozičných strán či rozpadnutej Siete. Veľkou zaujímavosťou je aj strana bývalého prezidenta Andreja Kisku alebo neúspešného kandidáta minuloročných prezidentských volieb a bývalého predsedu Najvyššieho súdu SR Štefana Harabina. S možným vstupom do parlamentu je na tesnej hrane aj novovzniknutá Dobrá Voľba Tomáša Druckera, ktorého si pamätáme ako dvojtýždňového ministra vnútra alebo bývalého ministra zdravotníctva za stranu Smer. Spektrum je naozaj široké a nad štvorpercentnou hranicou sa podľa viacerých prieskumov môže nachádzať až neuveriteľných 11 strán.
Významné voľby?
Mnohí tieto voľby nazývajú najvýznamnejšími od roku 1998. V hre je viacero faktorov. Ak začneme numerológiou, už v dátume volieb je skrytá zaujímavá symbolika. 29. február sa každému z nás spája s prestupným rokom, a kto sa v ten deň narodí, starne štvornásobne pomalšie. O to zaujímavejšie je, že tento deň vychádza na sobotu a volieb sa v tento magický dátum tak skoro opäť nedočkáme. Zároveň sú to 10. parlamentné voľby v ére samostatného Slovenska.
Skloňovanie slov extrémizmus, antisystémová či neštandardná strana
Ďalšou skutočnosťou je výskyt tzv. extrémistických hnutí. Pri nich každému ako prvá napadne ĽSNS, ktorej kandidáti majú alebo mali viacero súdnych konaní či obvinení, napríklad šeky na 1488 eur, za ktoré bol predseda strany Marian Kotleba aj obvinený. Nazývajú ich aj antisystémovou stranou, kam pridávajú aj stranu Vlasť Štefana Harabina. Tretím termínom, ktorý je novozaužívaný v súčasnom hodnotení, je pomenovanie neštandardná politická strana, kam okrem dvoch vyššie spomenutých pridávali aj stranu Sme rodina, ktorá sa týmto titulom dokonca sama často prezentuje. Ak sa vrátime k extrémizmu, podľa politológa Jána Baránka môže existovať aj ľavicový extrémizmus, ktorý sa môže pohybovať na hrane zákona. Hranice extrémizmu podľa neho nie sú jasne dané, v spoločnosti sa však podľa neho hovorí najmä o pravicovom extrémizme a v rámci politickej korektnosti sa ťažko pomenúva, že druhá strana brehu môže byť tiež extrémistická.
Okrem extrémistických nálad v spoločnosti v týchto voľbách zohráva dôležitú úlohu aj kultúrno-náboženské pozadie. Slovensko je stále považované za pomerne konzervatívnu krajinu a svoju úlohu tu do istej miery zohráva aj vplyv katolíckej cirkvi. Práve tá bola polarizovaná na dva tábory postavou konzervatívneho kňaza Mariána Kuffu. Ten bol obviňovaný z politickej angažovanosti z dôvodu verejného vystupovania na podujatiach či navštevovania poslaneckých klubov niektorých politických strán v parlamente. Konferencia biskupov Slovenska mu napokon zakázala verejné vystupovanie a dištancovala sa od celého politického spektra.
Veľkou zaujímavosťou je otvorený list Miroslava Kocúra, bývalého katolíckeho kňaza, dnes kandidujúceho za koalíciu PS/Spolu, ktorý študoval s Mariánom Kuffom v Spišskej Kapitule. Kuffu obviňuje zo sympatizovania s extrémistickými silami a vyzval ho na verejnú diskusiu. Kuffa však neustupuje od svojej rétoriky a liberálne strany tiež nazýva ľavicovými extrémistami a vrahmi nenarodených detí. Aj diskusia ohľadom Istanbulského dohovoru tieto témy a nálady v spoločnosti ešte viac rozvírila. Možno to nazvať aj kultúrna vojna, o ktorej práve budú aj tieto parlamentné voľby.
Zohrá vierovyznanie Slovákov nejakú rolu?
Náboženské vierovyznanie a ideológia slovenskej spoločnosti zohrávajú pomerne výraznú rolu aj vo voľbách. V súčasnosti kandidujú do parlamentu dve liberálne strany, PS/Spolu a SaS. Pri konzervatívnych stranách je už volič značne rozštiepený. Možno sem totiž zaradiť strany ako OĽaNO, kotlebovci, Sme rodina, KDH, SNS, Vlasť a konzervatívnymi hodnotami sa oháňa aj Smer. Kresťanské hodnoty vyznávajú najmä OĽaNO, KDH, ĽSNS a Vlasť. Posledné dve sú obviňované zo zneužívania týchto tém na politický kapitál, bránia sa však tým, že protistrana vyznáva liberálne hodnoty a nie je zárukou tradičných hodnôt. Celé toto pozadie však výrazne štiepi aj samotných voličov a môže do veľkej miery rozhodnúť o výsledkoch volieb.
Parlament bez zastúpenia menšín
Ďalšou zaujímavosťou, pre ktorú sú tieto voľby pomerne výnimočné, je možná absencia volebného úspechu strán maďarskej menšiny. Obidve jej zastupujúce strany sa totiž v posledných prieskumoch objavujú pod hranicou zvoliteľnosti. Aj keď to vyzeralo na ich spoločnú kandidátku, MKS napokon ponuku Mostu odmietla a do volieb idú obidve strany samostatne.
Čo voličov ovplyvňuje najviac?
Podľa odborníkov zaznamenávajú pomerne vysoký úspech strany s kvalitným marketingom na sociálnych sieťach. Práve OĽaNO, ktoré je momentálne lídrom opozície, sa ešte len pred deviatimi mesiacmi nachádzalo na hranici zvoliteľnosti. Okrem kvalitnej kandidátky môže byť jeho úspech spôsobený práve virálnymi dobrodružnými cestami do Cannes či na Cyprus. Okrem toho prišlo aj s online anketou, ktorú jej partneri síce kritizovali, no aj tá sa odrazila v prieskumoch.
Posledné zverejnené prieskumy boli pre mnohých značným prekvapením, netreba však zabúdať na situáciu spred štyroch rokov, keď strana Sieť mala v prieskumoch vyše 14 % a skončila niečo nad 5 %, či strana KDH, ktorá mala disponovať preferenciami na úrovni 8 % a skončila tesne pod päťpercentnou hranicou. Najvýraznejším efektom môže byť práve fenomén skrytého voliča, ktorý sám osebe nie je relevantne merateľný. Volebnú účasť údajne dokáže ovplyvniť ešte aj počasie. Nezanedbateľný je aj efekt finálnych debát, ktoré prebiehajú v moratóriu na prieskumy a výrazne vplývajú na rozhodovanie voličov.
Komentovať