Divadlo Komentáre Kultúra

Divadelníci a študenti sa spojili pre lepšiu budúcnosť

(Foto: soda.o2.sk)

Nežná revolúcia je obdobie nie až takej dávnej histórie Slovákov, keď v krátkom čase došlo k pádu komunistického režimu. V Československu, v porovnaní s ostatnými komunistickými štátmi, došlo k zmene režimu naozaj rýchlo, ako hovoril britský spisovateľ Timothy Garton Ash: „V Poľsku to trvalo desať rokov. V Maďarsku desať mesiacov. Vo východnom Nemecku desať týždňov. V Československu to dokázali za desať dní.“  

Po udalostiach 17. novembra, ku ktorým došlo na Národnej Triede v Prahe, sa študenti vysokých škôl rozhodli, že budú podporovať hnutie a pridali sa k nim aj herci divadiel, začali sa rušiť predstavenia. Počas ďalších dní sa sformovalo politické hnutie Občianske fórum v Česku a Verejnosť proti násiliu na Slovensku, ktoré združovali umelcov, vysokoškolákov,  hercov, divadelníkov a ľudí kritizujúcich komunistický režim.

Verejnosť proti násiliu a podpora štrajkov divadelníkmi

Večer v nedeľu, 19. novembra,  študenti vyšli na Mlynskú dolinu protestovať s vyhláseniami proti režimu a plagátmi. Podporili ich aj bratislavskí herci, ktorí namiesto odohrania predstavení v divadlách Astorka a Malá scéna išli spolu s divákmi na štrajk.

V ten istý deň sa v bratislavskej Umeleckej besede stretlo viac ako 400 intelektuálov a umelcov,  ktorí chceli zmeny a žiadali dodržiavanie ľudských práv. Herec Milan Kňažko informoval o štrajku pražských divadiel a Ľubomír Longauer prečítal výzvu podporujúcu pražský štrajk. Toto stretnutie bolo podnetom založenia hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN) a už na ďalší deň Milan Kňažko, Ján Budaj, Peter Zajac a ďalší aktivisti prijali vyhlásenie, v ktorom odmietajú násilie v politickom, kultúrnom a verejnom živote a žiadajú o slobodu tlače a ďalšie slobody.

„V nedeľu ráno sme si telefonovali a stretli sme sa u mňa jedenásti. Deviati výtvarníci, spisovateľ a filmár. Zvolali sme na večer stretnutie do Umeleckej besedy. Hneď na druhý deň sme v malej sále divadla ustanovili Verejnosť proti násiliu,“  spomína Miroslav Cipár.
(Foto: Jan Lorincz)

V priebehu ďalších dní sa ku štrajkom začali pripájať divadlá z celého Slovenska. Na Námestí Slovenského národného povstania v Bratislave VPN zorganizovali masovú demonštráciu, hovorcami boli Milan Kňažko a Ján Budaj, prezentovali výzvu VPN k občanom a Magda Vášáryová prečítala vyhlásenie hercov Slovenského národného divadla. Vtedy na manifestáciu prišlo viac ako 100 tisíc ľudí, námestie  bolo v napätí.

Už v sobotu, 25.11., VPN a Koordinačný výbor slovenských vysokoškolákov zverejnili 12 požiadaviek:

  1. Žiadame vytvoriť zo Slovenskej národnej rady skutočný parlament slovenského národa, v ktorom budú mať zastúpenie všetky zložky našej spoločnosti.
  2. Žiadame zaručiť úplnú slobodu tlače. Novinári, zvoľte si už dnes také vedenie redakcií, ktoré túto slobodu zaručia.
  3. Žiadame zaručiť slobodu podnikania, zhromažďovania, spolčovania, pohybu, svedomia a ďalšie občianske práva a slobody.
  4. Žiadame zrušiť vedúcu úlohu KSS zakotvenú v ústave a v tomto zmysle zmeniť ústavu.
  5. Žiadame odideologizovať školstvo a kultúru a oddeliť kultúru od štátneho riadenia.
  6. Žiadame zaručiť nestrannosť súdov a prokuratúry a vytvoriť skutočne právny štát.
  7. Žiadame dôslednú odluku cirkvi od štátu.
  8. Žiadame slobodné odborové hnutie a nezávislé študentské organizácie.
  9. Žiadame zrovnoprávniť všetky formy vlastníctva.
  10. Žiadame dôsledne demokratickú federáciu Čechov a Slovákov a zákonné upravenie práva postavenia národností na princípe plnej a faktickej rovnoprávnosti.
  11. Žiadame reálne zaručiť právo na zdravé životné prostredie.
  12. Žiadame zaručiť rovnakú šancu pre všetkých pri voľbe povolania a naplnení životnej dráhy.
VPN a Obcianský forom na porade
(Foto: TASR)

O štyri dni neskôr sa v Slovenskom národnom divadle uskutočnilo manifestačné zhromaždenie, kde účastníci podpísali dohody medzi Občianskym fórom a Verejnosťou proti násiliu.

Hnutie sa stalo hlavnou protikomunistickou silou na Slovensku s prioritou slobodných volieb, ktoré sa uskutočnili v júni 1990.

6. decembra išiel z Bratislavy do Košíc mimoriadny Vlak nežnej revolúcie s tisíckou vysokoškolákov, umelcov, hercov a ďalších aktivistov.

(Foto: TASR)

Tak, ako je ľahšie zlomiť jeden prút, než zväzok prútov, isto len spolu môžeme dôjsť k nejakej zmene. Dôkazom toho je Nežná Revolúcia. Národ sa spojil, ľudia z rôznych sociálnych úrovní protestovali. Bez kultúrnej inteligencie by sa táto revolúcia uskutočniť nemohla. Práve táto vrstva ľudí sa cítila veľmi obmedzene, bez reálneho práva na sebavyjadrenie, to, o čom vlastne divadlo a všeobecne kultúra je.  Musíme chrániť to, čo máme, a smerovať k lepšiemu, aby ďalšie generácie mohli byť tak isto hrdé na nás ako sme teraz hrdí na našich predkov.

Alina Yurchenko

Komentovať

Komentovať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Instagram

Something is wrong.
Instagram token error.