Počuli ste už niekedy o komparzoch? To sú tí ľudia v pozadí, čo ani nie sú pravými hercami, len obyčajní ľudia s obyčajnou prácou, ktorí chceli vo filme alebo v seriáli aspoň na sekundu zažiariť. Ja som presne taká istá a vyskúšať si komparz na vlastnej koži bol vždy môj sen a odporúčam túto skúsenosť zažiť aj vám.
Tento rok východniari určite zachytili, že sa natáčal nový seriál s názvom „Miša v Košiciach“ do komerčnej televízie TV JOJ práve v Košiciach a okolí. Na 16-dielný seriál preto potrebovali rôznych ľudí a tváre. Formulár koloval po internete, a tak som sa dostala k nemu aj ja. Vyplnila som základné údaje, vložila fotku a krátke video v ktorom som sa predstavila, a odoslala ho s nádejou, že sa mi ozvú. Trvalo dlhé dva mesiace, pokiaľ mi prišiel mail, že ma vybrali. Popravde, už som bola zmierená, že nie som asi vhodná adeptka na komparzistku, aj keď komparz je práve o tom, že v ňom majú možnosť zažiariť všetci.
Mail obsahoval informácie o natáčacích dňoch, a my ako zvolení komparzisti, sme si mohli vybrať jeden, alebo viac dní, ktoré nám vyhovujú. O pár dní prišiel ďalší potvrdzovací mail s tým, že som priamo vybratá do scény „Galavečera.“ Na dohodnuté miesto som išla s dvoma veľkými taškami šiat, lebo vybrať si jeden outfit nestačilo. Mala som neuveriteľný rešpekt, ale zároveň aj radosť, že si vyskúšam takéto dobrodružstvo. Samozrejme, nebolo to zadarmo. Každému komparzistovi dali honorár. V môj deň prebiehalo natáčanie spolu asi 9 hodín v exteriéri aj interiéri, ale stálo to za to. Počúvali sme príkazy režiséra a producentov, ponúkali nám kávu, rozdávali bagety, a po celý čas panovala veľmi dobrá atmosféra, a aj keď nás tam bolo dosť ľudí rôznych vekových kategórií, všetci sme si navzájom tykali. Jediné sklamanie bolo, že som čakala, že nás aspoň trochu upravia. Vlasy a celková vizáž nikoho nezaujímali. Kostymérky riešili najmä naše šaty, ktoré sme si priniesli so sebou.
Najväčšie prekvapenie pre mňa bolo, keď mi prišiel po pár týždňoch ďalší mail o ponuke do posledných scén nakrúcaných v Košiciach. Mala som potvrdiť svoju účasť. Išlo o dva po sebe idúce nočné natáčania barových scén v jednom z košických klubov. Musím povedať, že aj toto natáčanie stálo za to. Spoznala som ďalších zaujímavých ľudí, stála po boku známych slovenských hercov a zažila tak svoju prvú nočnú, na ktorú nikdy nezabudnem. Aj keď komparzistov skoro nikto vo filmoch a seriáloch nevníma, bez nich by kvalitné filmové scény nevznikli. A ja sa už nemôžem dočkať momentu, ako sa budúci rok zbadám v televízii, aj keď len na pár sekúnd, ale vďačne.
Autorka: Andrea Hudáková
Komentovať