Osud je veľmi zvláštny element. Niekedy zariadi veci úplne inak, ako sme si plánovali a máme pocit, že nám veci pokazí. V skutočnosti nás táto drastická zmena a naoko zlá a dramatická situácia privedie k veciam, spôsobom, situáciám, momentom, ktoré ďaleko prevyšovali naše očakávania. Zo zlej veci sa v skutočnosti vytvorí tá najlepšia , aká mohla prísť. Je to často až neuveriteľné. Koronavírus, ktorý našu spoločnosť zasiahol v marci tohto roku, bol určite udalosťou s veľmi negatívnym vplyvom na obrovské množstvo životov. Karanténne opatrenia, zrušenie hromadných podujatí, veľmi pomalé uvoľňovanie opatrení a obmedzenie cestovania. Mnohým z nás to všetko veľmi narušilo plány. Ja sám nie som výnimkou.
Ako sa veci pomenili a kocky ukázali iné čísla
Už od novembra 2019 som sa chystal absolvovať toto leto „work and travel“ pobytom v Spojených štátoch amerických. Malo to byť po prvý raz, čo opustím európsku pevninu. Navyše ma za „veľkou mlákou“ čakala sestra, ktorú som nevidel už 3 roky. Život vysokoškoláka sa vyvíja veľmi rýchlo. Vie, že každé leto zažíva už jedny z posledných pár prázdnin, ktoré ho v živote čakajú. Moja predstava o lete nikdy nebola celý čas niekde pracovať a nabaliť sa na zvyšok roka. Vždy je kľúčom pracovať už počas semestrov a v lete objaviť to najväčšie dobrodružstvo, aké je možné zažiť. Keďže som už mal nejaké skúsenosti s dlhými trailmi, už minulé leto som chcel absolvovať to najväčšie dobrodružstvo, aké u nás v našom štáte môžeme zažiť – prejsť Slovensko krížom — krážom vďaka najdlhšej turistickej magistrále, Ceste Hrdinov SNP. Kvôli otáľaniu som žiaľ túto cestu pred rokom neabsolvoval. Do štátov ma to tento rok síce tiahlo, ale stále sa v srdci ozývala túžba po SNP-čke. Korona mi dala na SNP-čku druhú šancu, ktorú som už za žiadnu cenu nedokázal odmietnuť.
Ak si človek, ktorý stále nevie nič o Ceste Hrdinov Slovenského národného povstania, tak by si mal o nej vedieť toto:
Cesta Hrdinov SNP je najdlhšia turistická magistrála na Slovensku. Jej celková dĺžka je až 765 km (presných tipov je viacero, od 740 km cez 750 až po 769 km), čo je ešte o 300 km viac, než je rozpätie Slovenska (vzdušnou čiarou) od Novej Sedlice po Záhorskú Ves (429 km). Cesta hrdinov SNP prechádza väčšinou okresov Slovenska, ktoré zohrali významnú úlohu v Slovenskom národnom povstaní a pri oslobodzovaní Slovenska v rokoch 1944 — 1945. Na absolvovanie celej magistrály treba rátať minimálne 3 — 4 týždne. Reliéf trasy je pestrý — prechádza viacerými horskými celkami, na niektorých úsekoch schádza aj do osídlených kotlín. Vcelku je to však trasa prevažne horská, tvoria ju najmä hrebeňovky. Je značená červenou značkou a v podstate je totožná s európskou diaľkovou trasou E8 (rozchádzajú sa len v krátkom úseku Trenčín – Veľká Javorina). Trasa siaha od severovýchodného karpatského priesmyku Dukla až po juhozápad na hrad Devín. K absolvovaniu trasy vieš získať aj Tematický turistický odznak (TTO), ak do bratislavskej pobočky Klubu slovenských turistov donesieš vyplnený záznamník.
Dodnes sa vedie polemika o tom, kde je začiatok a koniec trasy, keďže trasa je obojsmerná. Pôvodne bola navrhnutá na smer Devín – Dukla (v tomto smere je aj spomínaný záznamník). V poslednej dobe však drvivá väčšina turistov absolvuje SNP-čku opačne, z Dukly na Devín. O Ceste Hrdinov SNP sa už napísalo viacero kníh, z nich veľmi príjemná a popularizačná je od Andreja Renčka (Cesta Hrdinov SNP od Dukly po Devín, 2014), veľkej popularite sa tešia aj blogy (N, SME) a natočilo sa o nej niekoľko videoblogov a krátkych dokumentárnych filmov, z ktorých najlepším je 30 dní hrdinom, ktorého autorom je dokumentarista, bloger, hiker a cestovateľ Matúš Lašan, ktorý za tento dokument obdržal aj 2 filmové ocenenia. Najmä v tomto roku Youtube doslova vybuchol záplavou nových vlogov o trase. Motivácia tvorcov je jedna – Cesta Hrdinov SNP je ten najlepší zážitok a najväčšie dobrodružstvo, aké dokáže naša krajina vôbec ponúknuť, a to (okrem jedného dňa v Moravsko-Slézkém kraji) ani neopustíš hranice Slovenska!
Najdôležitejšia otázka: Prečo?
Niektorí z nás sú vo svojej podstate prirodzení dobrodruhovia, väčšina by však za žiadnu cenu nedokázala pochopiť, načo zbaliť 15 — 20 kilogramov, priviazať si ich na chrbát a prejsť s nimi 750 kilometrov naprieč Slovenskom. Človek má v prirodzenosti vyhýbať sa utrpeniu (čo taký ruksak nepochybne je) a vyhľadávať skôr pôžitky a príjemnosti. Napriek tomu v tomto roku bola na SNP-čke rekordná účasť, možno aj vyše 500 ľudí (autorov súkromný odhad). Prečo backpacking a traily naberajú aj v našich zemepisných šírkach tak výraznú popularitu? Dôvodov môže byť viacero.
Keďže väčšina SNP-čkarov sú srdcom dobrodruhovia, v predkoronovom období väčšina z nich volila pre svoje dobrodružstvá zahraničie – či už púť do Compostely, divokú prírodu Islandu alebo autostop naskrz Európou. To sa počas pandémie výrazne zmenilo a napriek možnosti vycestovať väčšina zvolila dobrodružstvo na domácej pôde. Prečo teda stráviť jeden celý mesiac len jediným úkonom, chodením? Vedecké štúdie potvrdzujú, že váš mozog sa dostane do ideálnej hodnoty prekrvenia, čo zlepšuje vašu schopnosť rozmýšľať jasnejšie. Príroda je zas miestom, odkiaľ všetci pochádzame, a čím dlhší pobyt v nej, tým väčší pokoj dokáže jedinec zaujať vo svojej mysli. Chôdza má podľa zistení obrovské množstvo zdravotných benefitov:
1. STOP negatívnym myšlienkam – Vedci zistili, že prírodná turistika pomáha bojovať s negatívnymi myšlienkami a pocitmi nízkeho sebavedomia. Rovnako ako iné druhy aeróbneho cvičenia, chôdza (najmä v prírode) stimuluje produkciu neurotransmiterov v mozgu (napríklad endorfíny), ktoré pomáhajú zlepšovať duševný stav.
2. Redukcia stresu – Dlhý pobyt a chodenie v prírode výrazne redukuje stres a pomáha vysporiadať sa s negatívnymi a náročnými životnými udalosťami.
3. Zníženie BMI (Body Mass Index) – Chôdza výrazne napomáha páliť kalórie, zvýšiť energetický výdaj a zbaviť sa nadbytočného tuku. Podľa štúdie, ľudia, ktorí spravia za deň aspoň 15-tisíc krokov, majú vyššiu tendenciu mať BMI v ideálnej norme.
4. Silnejšie srdce – Štúdia, vykonaná na 44 tisíc Kanaďanoch, zistila, že už ľudia žijúci v oblastiach s dobrými podmienkami pre chôdzu majú nižšie riziko vzniku kardiovaskulárnych chorôb.
5. Zníženie krvného tlaku a cholesterolu – Štúdia National Walkers ‘Health zistila, že pravidelná chôdza bola spojená so 7-percentným znížením rizika vysokého krvného tlaku a vysokého cholesterolu.
6. Nižšia hladina cukru v krvi – Vyššie hladiny glukózy v krvi sú rizikovým faktorom cukrovky. Štúdia zistila, že chodci mali o 12 percent nižšie riziko cukrovky 2. typu.
7. Zlepšenie pamäte a kognitívnych funkcií – Pri chôdzi sa zvyšuje prietok krvi do mozgu, CBF (Cerebral blood flow – cerebrálny prietok krvi). Pre kognitívny výkon je prietok krvi v mozgu kľúčový.
8. Reštart vlastných biologických hodín – Prirodzené svetlo, ktorému je človek v exteriéri neustále vystavený, synchronizuje vnútorné hodiny tela v hypotalame mozgu so sezónnymi a dennými signálmi prítomnými v prostredí. Svetlo a spánok sú rozhodujúce pre zdravie človeka. Množstvo zdravotných komplikácií, ako nežiaduce priberanie a obezita, problémy s náladou, zneužívanie návykových látok a, samozrejme, ranná ospalosť, možno vyriešiť prostým upravením spánkového režimu.
Dlhý pobyt v prírode tak dokáže zmeniť štruktúru vášho mozgu na nepoznanie. Oddýchnutie od masmediálnych technológií, vôňa borovicových smrekov, oheň, varená fazuľa, špekáčiky a vínko v miliónhviezdičkovom hoteli v najkrajšej krajine na svete – v tej našej.
Chodiť, chodiť, chodiť – bežná prax velikánov
Steve Jobs robil väčšinu dôležitých mítingov takzvane „za pochodu“, pretože vedel, že počas chôdze je ľudský mozog v najlepšej forme robiť dôležité rozhodnutia a zvoliť tie najlepšie možnosti. Okrem neho dlhú chôdzu obľubovali aj Beethoven, Goethe, Dickens, Darwin, Nietzsche a mnoho iných svetových osobností.
Takže, počas 30 dní, kedy má človek jedinú úlohu – chodiť, získava enormné množstvo času na premýšľanie. Nie však premýšľanie, ktoré počas korony prinieslo 5 rozchodo, do života mojich známych. Výrok: „Neustále premýšľanie vás zabíja“ má svoj význam. Počas karanténnych opatrení mali ľudia v izolácii veľké množstvo času premýšľať. V mnohých prípadoch to viedlo k letargií, strate osobného šťastia a k vykonaniu drastických životných (často negatívnych) rozhodnutí. „Myslenie za pochodu“ však prináša úplne iný rozmer, akým prúdia naše myšlienky po nervových vláknach. Volanie diaľok je najlepšou formou psychohygieny na svete a človek sa dokáže jasne a zreteľne pozrieť na svoj život, prehodnotiť a pochopiť veci, ktoré mu počas rušného života len preblýskavajú cez hlavu. Mozog sa dostáva do hladiny Alfa a človek zažíva tzv. Flow state – moment dokonalej mentálnej kondície a duchaprítomnosti. Chodiť či nechodiť? Velikáni a veda v tom majú jasno!
Takto som Cestu SNP vnímal pred jej absolvovaním, zo skúseností z púte v Španielsku. Tieto veľmi dlhé cesty však nemajú len zdravotné a psychické benefity. Človek počas nich opustí všetku zónu komfortu, niekedy musí siahať až na úplné dno svojich síl, naučiť sa spolupracovať s druhými a dôverovať im. Z neuveriteľne náhodných stretnutí získa priateľstvá na celý život. Okrem toho však každý „absolvent behu na dlhú trať“ spozná niečo, čo sa akoby vymyká bežnému chápaniu sveta a života. Akoby sa vnoril do určitého kolotoča udalostí, ktoré majú svoj dokonalý význam a zmysel a akoby boli už dávno naplánované. Jeden by to tak nikdy nevymyslel. Ale viac o tom až v ďalšom článku.
Komentovať