Túto krásnu Prešovčanku si môžete pamätať z Miss Slovensko 2013. V tomto interview prezradí, aká bola cesta za jej vysnívanou prácou.
Kedy a ako sa začal tvoj modelingový život?
Už v úvode by som rada spomenula, že modeling nie je mojou hlavnou pracovnou náplňou, nech to už navonok pôsobí akokoľvek. Sociálne siete vedia niekedy skresliť predstavu o človeku, a síce som sa modelingu čiastočne venovala, nepatrím medzi modelky, ktoré mu obetujú svoj čas 24/7. Ak by som sa však mala vrátiť do začiatkov, tak to bolo podpísanie zmluvy s modelingovou agentúrou Exit Model Management.
Veľa z nás ťa pozná vďaka Miss Slovensko 2013. Ako spomínaš na túto skúsenosť? Prihlásila si sa sama?
Na účasť v súťaži Miss Slovensko spomínam s úsmevom a z tohto obdobia som si odniesla množstvo skvelých momentov a najmä zopár priateľstiev, ktoré mi ostali doteraz a som za ne najviac vďačná. Pamätám sa, že do súťaže Miss som sa prihlásila na podnet mojej spolužiačky, s ktorou sme v tom čase chodili na prípravné kurzy na vysokú školu. Spomenula mi, že sa v Košiciach bude konať kasting a či by som tam nešla s ňou. V tom čase som mala len 17 rokov, ale keďže by som do finálového večera spĺňala požiadavku „dospelosti“, tak ma nejakým zázrakom vybrali. Keď sa obzriem spätne, doteraz nerozumiem, ako som sa na také niečo mohla dať! Dnes by som do toho už nešla, ale moje mladšie „ja“ malo dostatok guráže a túto skúsenosť určite neľutujem. 🙂
Aký názor mali na modeling tvoji rodičia a priatelia?
Moji rodičia sú úplne z iného odvetia, keďže sú obidvaja športovci a módny svet im asi veľa nehovoril. Ani k účasti v Miss sa nikdy veľmi nevyjadrovali, ale rada spomínam na moment, keď som v priamom prenose vyšla na mólo a uvidela ich sedieť v hľadisku. Obidvaja sa na mňa usmievali s iskrami v očiach a myslím, že boli na mňa v tej chvíli svojím spôsobom pyšní. Ja som bola odjakživa veľmi tvrdohlavá, robila som si veci po svojom. Moji rodičia boli zas benevolentní a nechali ma ísť vlastnou cestou. Keď som si v 18 rokoch zbalila kufor a odišla na 3 mesiace do New Yorku alebo sa rozhodla odletieť do Paríža, nikdy mi nepovedali nie. Vedeli, že ma vychovali dobre a dôverovali mi v akomkoľvek mojom rozhodnutí a to by som priala všetkým mladým spontánnym dušiam, ktoré hľadajú svoju cestu. Keby som nevidela svet, nikdy by som nebola tam, kde som teraz, a za to patrí veľká vďaka práve im.
Priblíž našim čitateľom typický deň modelky. Držíš sa nejakého harmonogramu?
Ako som už spomínala v úvode rozhovoru, modelingu sa nevenujem na „plný úväzok“, takže táto otázka pre mňa nie je veľmi aktuálnou. Typický deň modelky však neexistuje. Sú dni, keď máš fotenia, módne prehliadky či natáčania reklamných spotov. Každá z týchto vecí sa od seba líši, tým pádom sa ani nedá hovoriť o nejakom harmonograme. Niekedy vycestuješ na 3 mesiace do zahraničia a každý deň pracuješ alebo si chvíľu doma a užívaš si momenty s rodinou a priateľmi. Jedno je však isté: nikdy sa nemusíš báť, že upadneš do rutiny, pretože modelky zväčša ani netušia, čo ich čaká ďalší deň, a nepoznajú slovo stereotyp.
Čo ti modeling dal a zároveň vzal?
Jednoznačne rozšíril obzory, ukázal mi svet, naučil ma vnímať iné kultúry a dovolil spoznať množstvo ľudí z rôznych kútov sveta. Určite by som spomenula aj samostatnosť, životný nadhľad a zistenie, že dokonalosť neexistuje a je úplne prirodzené, že sa nikdy nebudeš páčiť všetkým. Modeling môže pôsobiť ako dokonalé „pozlátko“, ale má aj veľa mínusov. Poznám dievčatá, ktoré zaň zaplatili vysokú daň a trápia ich poruchy príjmu potravy či dokonca psychické problémy. Určite to nie je všetko len bezchybné, ako sa to môže na prvý pohľad zdať. Pre slabšie osobnosti je niekedy náročné zvládať odlúčenie od rodiny a nátlaky z módneho sveta. Záleží však na danej modelke, čo všetko si pripustí a či si vie stále zachovať svoju hlavu a hodnoty.
Ako si udržuješ štíhlu líniu? Akou pochúťkou rada zhrešíš?
Ja som bola odmala veľmi štíhla a vysoká, po mojich rodičoch. Tí ma taktiež viedli k športu už od útleho veku, takže spojenie dobrej genetickej výbavy a pravidelného pohybu sa podpísalo na mojej postave. Nebudem tvrdiť, že jem len šaláty a pijem Evian, pretože to tak zďaleka nie je. Som z rodiny, kde milujeme dobré jedlo, a taktiež som fanúšik slovenských jedál. Bryndzové halušky a pirohy by som najradšej jedla každý deň! Na udržanie štíhlej línie je však potrebné dodržiavať balans. Mladé dievčatá sa dnes oveľa menej hýbu, uprednostňujú fast-foody namiesto kvalitných potravín, celý deň sedia v škole a potom doma pred telkou, nemajú pohybové krúžky a nechodia von. Keď sa blíži leto, tak si kúpia permanentky do fitka a myslia si, že ich to zachráni. Celé je to podľa mňa zle nastavené. Vo všeobecnosti sa treba viac sústrediť na zdravú životosprávu, potom sa nebudete musieť trápiť, či si môžete dovoliť napríklad sladké potešenie.
Aké najlepšie a zároveň najhoršie situácie si zažila?
Rada spomínam na fotenie a natáčanie reklamného spotu pre jednu slovenskú cestovnú spoločnosť, kde si ma vybrali spoločne s mojou veľmi dobrou kamarátkou, a my sme tak na týždeň odleteli do exotiky, kde sme pózovali na pláži, jazdili na vodnom skútri či šmýkali sa na tobogánoch, takže sa nám to zdalo ako ozajstný dream job. Taktiež som sa veľmi tešila, keď si ma v New Yorku vybral jeden módny návrhár na jeho prehliadku a ja som mala možnosť predvádzať na fashion weeku. Jeho kolekcia však bola úplne uletená a prehliadku som otvárala v transparentných šatách, ktoré mali len nášivky na intímnych miestach! V takých situáciách však treba brať veci s maximálnym nadhľadom a zvládnuť situáciu so zdvihnutou hlavou a úsmevom. Po prehliadke ma zastavil jeden stylista a hovoril mi, ako som to skvele odprezentovala. Dodnes sa na tom dobre bavím a nechce sa mi veriť, že som tú prehliadku odchodila s takou gráciou.
Stretla si sa s nejakými svetovými celebritami?
Na základe cestovania som mala možnosť stretnúť aj zopár svetových hviezd. V New Yorku som natrafila na modelky z Victoria’s Secret — Saru Sampaio a Caru Delevingne, ktoré ma prekvapili svojím nižším vzrastom. Na párty som stretla aj známeho herca Vincenta Cassela, ale najvtipnejšiu situáciu som zažila s mojou platonickou láskou z detstva. V jednej reštaurácii som stála asi meter od nejakého muža vo flanelovej košeli, ktorý mal na hlave nevkusnú baretku. Keď okolo neho začal vznikať ruch, tak som si ho všimla detailnejšie a zistila, že je to Leonardo DiCaprio. Musím priznať, že mi v tom momente padli všetky ilúzie o charizmatickom Jackovi z Titanicu. 😀
Tieto svetové celebrity však nevnímam ako nejaké nadprirodzené bytosti, všetci sme predsa rovnakí ľudia ako aj oni. Nezvyknem za nimi behať, fotiť sa s nimi či pýtať si autogram. Bolo milé vidieť ich naživo, ale neberiem to ako „highlight“ môjho života.
Vďaka modelingu sa ti určite podarilo precestovať časť sveta. Ktorá krajina ťa najviac ohúrila?
Mojou srdcovou záležitosťou asi navždy ostane New York. Síce sa nedá hovoriť o kráse krajiny, mňa na ňom fascinovali vibrácie tohto miesta. Ruch veľkomesta, inšpiratívni ľudia, kontrast mrakodrapov a Central Parku a pocit, že žijete vo filme. Síce to nepatrí medzi mestá, kde by som chcela žiť, no toto miesto ma jednoznačne ohúrilo. To, čo som si z New Yorku zapamätala najviac, bol pocit, že tam dokážete naozaj všetko. Hotová továreň na sny!
Na akých projektoch sa momentálne podielaš? Vieme, že spolupracuješ aj so svetoznámym časopisom Vogue.
Keď som sa dozvedela, že na československý trh prichádza tento módny magazín, tak som si v hlave povedala, že by bolo úžasné pracovať práve pre nich. V tom čase som však žila v Bratislave, písala články pre lifestylový magazín a pracovala ako redaktorka. Osud to však zariadil tak, že som sa o pár mesiacov sťahovala kvôli vtedajšiemu priateľovi do Prahy. Môj prvý a jediný životopis som odoslala práve do Vogue a sny sa začali plniť. Nasledovali kolá pohovorov a po pár mesiacoch som už sedela v krásnom vysnívanom office. Verím, že ak po niečom naozaj túžite, tak sa vám to nakoniec aj splní a ja som dodnes veľmi rada, že som využila svoju príležitosť. Vogue je už mojou „rodinou“, trávim tu každý deň a som rada, že som súčasťou jeho tímu.
Čo v tebe evokuje tvoj rodný Prešov? Ako spomínaš na študentské časy na športovom gymnáziu?
Prešov bude vždy patriť k mojim najobľúbenejším miestam, kam sa vždy rada vraciam. Milujem ten pocit, keď cestujem vlakom domov a na stanici ma už tradične čaká moja mamka. Na moje rodné mesto mám tie najkrajšie spomienky. Či už na Sídlisko 3, kde som vyrastala a hrala sa s kamoškou na špiónky, na základnú a strednú školu, na cyklistický chodník, kam som sa každé leto chodila korčuľovať, či na bagetu na Hlavnej, kde sme sa stretávali s kamošmi a chodili do mesta. Vždy ma chytí nostalgia, keď som doma. Aj teraz, keď píšem tento rozhovor, tak sa usmievam a neviem sa dočkať, kedy zas na chvíľku prídem domov.
Na športové gymnázium mám tiež super spomienky a niekedy by som sa rada vrátila späť v čase a absolvovala život stredoškoláka ešte raz. Mali sme skvelých učiteľov, boli sme úžasná partia spolužiakov a bavili ma naše športové aktivity. Občas som bola rebelka a písala si sama ospravedlnenky či strávila celú vyučovaciu hodinu v bufete, no strednú som si skrátka užila so všetkým, čo k tomu patrí. Doteraz mám z týchto študentských čias svoju najlepšiu kamarátku a nedám na ňu dopustiť.
Čomu okrem modelingu sa ešte venuješ?
Mojou hlavnou náplňou je práca vo Vogue, kam chodím dennodenne ako bežný pracujúci človek. Aktívne sa venujem joge a celkovo mám blízko k športu. Ľudia, ktorí ma poznajú, taktiež vedia, že som milovník umenia, dizajnu a všetkého s tým spojeného. Rada chodím na výstavy, do galérií a sama si vo voľnom čase kreslím. Je veľa odvetví, ktoré ma zaujímajú, a doteraz sa pohrávam s myšlienkou, že pôjdem ešte študovať na VŠ odbor spojený s umením a dizajnom.
Myslíš aj na to, čo bude potom, keď sa modelingu prestaneš venovať?
Myslela som na to už oveľa skôr, aj preto som po skončení súťaže Miss išla na vysokú školu a budovala si svoj životopis v odvetí, ktoré ma baví a napĺňa. Modeling nie je dlhodobá záležitosť a niečo, čo ťa bude živiť naveky. Ja som sa vybrala cestou, ktorá má pre mňa väčší zmysel a ktorá mi dáva víziu aj do budúcna.
Máš nejaký pozitívny odkaz na záver?
Choďte si za svojimi životnými snami, aj keď sa vám okolie snaží naznačiť niečo iné. Nebojte sa robiť spontánne rozhodnutia, nežite podľa predpísanej predlohy spoločnosti a taktiež sa nebojte robiť chyby! Skúste sa menej zaoberať inými ľuďmi, nehejtovať všetkých naokolo a namiesto toho si budujte svoj vlastný príbeh a šťastie.
Autorky článku: Alena Černáková, Martina Hricková
Veľmi dobrý článok