PREŠOV/BRATISLAVA — Dňa 10. decembra 2018 vymenoval prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska 12 nových univerzitných profesorov. Menovací dekrét si v Prezidentskom paláci prevzal aj pedagóg Prešovskej univerzity v Prešove prof. ThDr. PaedDr. Ing. Gabriel Paľa, PhD. (odbor katolícka teológia). Pri tejto príležitosti sa naša redakcia rozhodla osloviť novovymenovaného profesora z Gréckokatolíckej teologickej fakulty PU, ktorý nám v rozhovore prezradil, čo ho ovplyvnilo pri výbere štúdia, zaspomínal si na svoje študentské časy a opísal svoju cestu za profesúrou.
Čím ste chceli byť v detstve? Snívali ste o tom, že sa raz stanete profesorom na vysokej škole?
Ďakujem, je to výborná otázka. Viem odpovedať celkom presne a súvisí to s druhou časťou vašej otázky. V detstve som chcel byť a dodnes o tom snívam, alebo už len snívam (smiech). Tak už to vyslovím: pilot dopravných lietadiel. Ste prekvapená? Určite vám viem dnes povedať, že som o profesorovi vôbec nesníval.
Čo vás viedlo k výberu vášho odboru?
Vôbec to nebolo ľahké. Môj ocko je strojný inžinier a bol stredoškolským učiteľom na priemyselnej škole, vďaka čomu som v detstve trávil veľa času pri jeho odborných prácach a „pričuchol“ som k strojarine. Preto som išiel v otcových šľapajách a stal som sa strojným inžinierom. Avšak už počas svojich košických štúdií som poznal veľa ľudí aktívne pracujúcich v Cirkvi, a po skončení mojich inžinierskych štúdií ma začala viac a viac zaujímať teológia. V tom čase som zároveň dostal pracovnú ponuku z Gréckokatolíckeho biskupstva v Prešove, kde som začal pracovať ako správca siete a pomocník v informačnej kancelárii pre vzťah s médiami. Práve tu som v sebe objavil vzťah k médiám a využitie médií v Cirkvi, a tu sa to začalo. Môj vnútorný hlas ma „hnal“ na prijímacie pohovory na Katolícku teológiu ako laika a po úspešnom prijímacom konaní som začal študovať magisterské štúdium katolíckej teológie.
Ako si spomínate na svoje študentské časy na univerzite?
Veľmi rád spomínam na tieto časy. V mojom prípade to trvalo počas dvoch vysokých škôl až 10 rokov, takže mám naozaj veľmi veľa zážitkov. Počas mojich študentských čias boli internet, počítače a mobily v úplných plienkach, takže sme veľa času trávili spolu na internáte alebo spoločenskými aktivitami. Samozrejme s dnešnými študentskými časmi sa to nedá porovnať. Svet je akýsi rýchlejší, je v ňom viac individualizmu, egoizmu a je to vidieť aj v laviciach na univerzite. Ako vysokoškolský pedagóg pôsobím na PU od roku 2000, mal som a mám možnosť vidieť životy študentov. Napriek tomu v nich však vidím úžasný potenciál pre našu spoločnosť. Dôležité je však vytvoriť im kvalitné podmienky a udržať ich tu, aby investície, ktoré sú do nich vkladané a ich talenty priniesli ovocie v našej krajine. Myslím si, že na PU sú tieto podmienky pre študentov veľmi dobré a rok čo rok sa zlepšujú. Vidieť enormnú snahu vedenia univerzity o to, aby študenti mali naozaj okrem študijných podmienok priestor na všestranný osobnostný rozvoj. Je to náročný proces, ale step-by-step to spoločnými silami môžeme dosiahnuť.
Odovzdávate študentom svoje vedomosti, máte pocit, že aj oni dávajú niečo vám?
Samozrejme! Pedagogický proces nie je technokratický proces, ale vzájomná interakcia pedagóga a študenta, ktorá je v prvom rade stretnutím človeka s človekom. A už toto samotné stretnutie je formáciou, verím, že nie deformáciou. Každý študent prichádza na univerzitu so svojim vlastným príbehom i so svojimi očakávaniami. Je potrebné ich uchovať, povzbudiť a dať im víziu pre ich životy. V mnohých mladých ľuďoch som objavil úžasné hodnoty a ich talenty mi často dávajú nové a nové inšpirácie, ako urobiť veci a svet lepším, hodnotnejším. Naše skúsenosti nás niekedy brzdia a bránia v progrese, ale entuziazmus a priebojnosť mladých nám ukazuje, ako sa dajú prekonať prekážky, malichernosti i nedostatky. To si na mladých ľuďoch veľmi vážim: bojovnosť, ochotu presadiť sa, využiť talenty pre seba, ale aj v prospech iných.
Prezident počas slávnostného vymenovania v príhovore povedal, že titul profesor nie je len vyjadrením kvalít vašej práce, ale aj veľkým záväzkom do budúcnosti. Podľa jeho slov závisí najmä od vás, či bude kvalita vysokých škôl a výkony slovenskej vedy stúpať, alebo sa budeme potácať kdesi v priemernosti. Rozmýšľali ste, ako tieto prezidentove očakávania naplníte?
Pán prezident to vyjadril naozaj štátnicky. Avšak osobne si myslím a som presvedčený, že je to vec nielen profesorov, ale celej spoločnosti. Nestačí mať v ústave republiky klauzulu týkajúcu sa vzdelania, ale je potrebné hľadať a nájsť prostriedky a systémové riešenia pre oblasť vzdelávania. Pomyselným ukazovateľom stavu školstva na Slovensku je osobnosť a autorita učiteľa, pedagóga. Ten je v dnešnej takpovediac demokratickej spoločnosti kdesi na okraji. A ak k tomu pridáte kauzy a kauzičky, napr. okolo porušovania autorského zákona pri záverečnej práci a pod., to asi dôveryhodnosti vzdelávania a školstva veľmi nepomáha, práve naopak, odsúva ho ešte ďalej od centra záujmu spoločnosti. Áno, súhlasím s pánom prezidentom a beriem na seba osobný diel zodpovednosti, ale zároveň očakávam, že kompetentní na ministerstvách a vláde SR tiež prevezmú ten svoj diel a spoločnými silami sa nám podarí zvýšiť kvalitu školstva na Slovensku. Nič viac si neželám v oblasti školstva ako to, aby sme vedeli pripraviť a vychovať kvalitných odborníkov a kvalitných ľudí, ktorí budú mať uplatnenie v živote. Boh žehnaj Slovensku i slovenskému školstvu!
Absolventka filmovej školy, ktorej záujmy siahajú aj za hranice kinematografie. Aktuálne je študentkou mediálnych štúdií a jej revírom je spravodajstvo a kultúra. Vo voľnom čase ju často nájdete v kuchyni, kde vytvára sladké pokušenia.
Komentovať