Začiatok semestra Katedry komunikačných a mediálnych štúdií sa niesol v duchu medzinárodnej vedeckej konferencie Médiá a text 6. Pozvanie organizátorov prijali aj zakladatelia odboru mediálne štúdiá, ktorý už čoskoro oslávi svoje dvadsiate výročie. Pre Unipo Press sme vyspovedali profesora Jána Sabola, jedného zo zakladateľov mediálnych štúdií na Prešovskej univerzite.
Ako si spomínate na začiatok mediálnych štúdií na Prešovskej univerzite?
Spomínam si tak, ako keby to bolo predvčerom, pretože som pri tom bol ako jeden z iniciátorov. Totiž, povedali sme si na katedre, že by bolo treba zvýšiť úroveň pracovníkov médií na východnom Slovensku, ale vôbec na celom Slovensku práve tým, že by sme otvorili štúdium masmediálnej komunikácie. Chceli sme zdôrazniť predovšetkým funkciu zvukovej roviny pri konkrétnych analýzach textu a pri aplikácii týchto výsledkov experimentálneho výskumu. Veľmi sme posilnili disciplíny, ktoré sa venujú výskumu akusticko-auditívnej komunikácie a potom aj taký ďalší rozmer vecí, že sa budeme venovať umeleckému štýlu oveľa intenzívnejšie ako iné vysoké školy, ktoré ponúkali štúdium masmediálnej komunikácie. Takže to boli také príznakové charakteristické črty nášho štúdia. Naším modelom bol predovšetkým učebný plán bratislavskej žurnalistiky, s ktorou sme veľmi úzko spolupracovali. Zhodou okolností som v tom čase bol aj členom akreditačnej komisie a žurnalistiku mal na starosti vynikajúci jazykovedec Viktor Krupa, takže aj tam sme komunikovali o náplni štúdia. Veľmi intenzívne sme posilnili interdisciplinárny priestor. Začiatok štúdia bol v znamení takých disciplín ako filozofické otázky masmediálnej komunikácie, sociologické otázky masmediálnej komunikácie, politologické otázky, história, kulturológia, antropologický aspekt štúdia kultúrnych dejín ľudstva atď. Otvorili sme najprv masmediálne štúdiá pre externistov. Viacerí, ktorí absolvovali toto štúdium, pracujú v centrálnych médiách. Potom sme otvorili interné štúdium. Dokonca bol taký ročník, ktorý mal masmediálne štúdiá aj v kombinácii s fonetikou. To znamená, že tu bol veľký dôraz práve na tú akusticko-auditívnu komunikáciu. Myslím si, v tejto oblasti dostali študenti vynikajúce školenie.
V čom vnímate najväčšie rozdiely medzi mediálnymi štúdiami v deväťdesiatych rokoch a v súčasnosti?
Veľké rozdiely nie sú, lebo to jadro, o ktorom som hovoril, stále funguje, len sa rozvíja. Masmediálne štúdiá sa špecifikujú v tom, ako sa rozrastajú ďalšie komunikačné prostriedky, registre, žánre a hybridizácie žánrov mediálnej komunikácie. To znamená, že je tu ten pohyb nielen v integrácii vied, to je ten interdisciplinárny priestor štúdia masmediálnej komunikácie, ale aj v špecifikácii vied. To sú tie dva hlavné prúdy súčasného vedeckého bádania, ktoré sa premietajú aj do súčasného štúdia masmediálnej komunikácie.
Ako si spomínate na svoje študentské časy?
Bolo to obdobie mladosti. Obdobie stredoškolských štúdií je nádherné. Pravdaže, množstvo povinností, mnoho nových informácií, uvažovaní, štúdia, ale aj mnoho voľného času. To znamená, dosah na kultúrne vyžitie sa. Chodievali sme pravidelne do divadla, do kina. Hrávali sme viaceré loptové kolektívne hry, z ktorých sa teraz robí špeciálny výskum v rámci masmediálnej komunikácie. Trošku som sa venoval aj hudbe a spevu, takže tam som našiel svoje uplatnenie. Musím povedať, že som mal vynikajúcich učiteľov. Najprv to bola Filozofická fakulta Vysokej školy pedagogickej, ale už od štvrtého ročníka to bola Filozofická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ktorá vznikla v roku 1959. Spomeniem profesora Štefana Tóbika, profesora Pavla Petrusa, profesora Františka Mika. Boli to naozaj vynikajúci učitelia.
V akademickej obci ste už niekoľko desaťročí. Za ten čas sa zmenila generácia a povaha študentov. Akí boli študenti kedysi a akými sú dnes?
Invariant je rovnaký, je ten istý. Trošku je to iné v tom, že vedy sa rozvíjajú. Dnešná spoločnosť je informačná, to znamená, že neustále prúdia informácie. Už malé deti sa hrajú s počítačmi a mobilmi. V tom je to vlastne iné. V podstate je to porovnateľné, čo sa týka nasadenia pri štúdiu, pri uvažovaní a pri odborných rozhovoroch. Sú vynikajúci študenti, to sú naši budúci kolegovia, sú aj priemerní, a žiaľ, aj podpriemerní študenti, ale aj tí majú šance dostať sa na úroveň priemeru a solídnym spôsobom skončiť vysokoškolské štúdium.
Čo by ste zaželali mediálnym štúdiám Prešovskej univerzity k blížiacemu sa dvadsiatemu výročiu?
Ako jeden zo zakladateľov by som im zaželal, aby budovali na tej tradícii, ktorá sa už začína realizovať. Dvadsať rokov je obdobie jednej generácie, tak nech sa im darí po všetkých stránkach, aby sa napĺňal status univerzity. Lebo univerzita, to je najvyšší kultúrny, vzdelávací a výskumný stánok, v ktorom by som pripomenul najmä princíp tvorivosti. Takže nech sa rozvíja tvorivosť na vlastné potešenie i pre blaho všetkých.
Rozhovor vznikol v spolupráci s Lenkou Novotnou.
Komentovať