Pod takýmto názvom sa nesie cyklus besied, ktoré sa rozhodlo usporiadať Študentské divadlo FF Prešovskej univerzity v Prešove. Prvá beseda sa uskutočnila 2. marca a jej hosťom bol Peter Karpinský, vedúci Katedry slovenského jazyka.
Debatu, pri ktorej sa zaplnilo postupne celé divadlo, moderovala Soňa Pariláková. Od začiatku sa niesla v duchu spomienok na prvé kroky Petra Karpinského ako autora, režiséra a pedagóga. Ako mladého čitateľa ho najviac zaujímali detektívky a fantasy literatúra. Prezradil však, že v ôsmom (vtedy končiacom) ročníku ZDŠ mal na vysvedčení zo slovenského jazyka známku 3, čo potvrdzuje, že nikto učený z neba nespadol.
Začal sa zaujímať o rôzne literárne súťaže. Akademický Prešov absolvoval skoro zo všetkých pozícií. Reagoval aj na hodnotenia textov súčasných mladých autorov: „V súčasnosti máme tendenciu hodnotiť veľmi opatrne. Autor je citlivý, až precitlivený. Ak vám povieme niečo zlé, je to len pre vaše dobro.“ Taktiež si myslí, že sa tvorba dnešných a minulých autorov v samotnej podstate nemení, no stále existujú výnimky.
Celá beseda bola dopĺňaná o vtipné historky z internátu, kde ostal počas prázdnin sám s vrátničkou, z besied v školách na južnom Slovensku, kde po slovensky rozumel len riaditeľ a jeden učiteľ, alebo o tom, ako sa dozvedel, že vyšla jedna z jeho kníh pre deti. „Veľmi som sa tešil a povedal som predavačke: To je moja kniha. Predavačka mi povedala: No, ak si ju kúpite, tak bude vaša.“ Zaspomínal na návštevu Juventy, kde vydanú knihu objavil. No nezabudol priblížiť ani momenty zo života režiséra. „Hrá sa sedem dní, 5-krát do dňa. V nedeľu to už vieme.“ Pri týchto spomienkach sa smiech rozliehal po celej miestnosti.
Jeho debutom v písaní sa stala kniha Oznamujeme všetkým majiteľom hrobov, ktorú vydal po výhre v literárnej súťaži Rubato 1998. Tvorba pre deti sa pre neho stala očistou od poviedok pre dospelých. Priniesla mu aj rôzne ocenenia, ako napríklad cenu za najkrajšiu a najlepšiu rozprávkovú knihu alebo Cenu dieťaťa.
Ako všetci zvedaví študenti, aj my sme chceli počuť úryvky z jeho kníh. Hlboko zamyslení sme sa najskôr ponorili do príbehu z krásne ilustrovanej knihy pre deti 7 dní v pivnici a neskôr z poviedkovej knihy Nanebonevzatie. Pre mňa bolo najzaujímavejšou časťou interpretovanie jednotlivých postáv z rozprávkovej knihy.
Návrat do nedávnej histórie sme zažili aj vďaka krátkemu opisu vzniku Divadla teatrálnej skratky, ktoré vzniklo v Spišskej Novej Vsi v roku 2007. Divadlo, kde si svoje miesto nájde malý, ale aj „veľký herec“, inscenuje zabudnuté historické príbehy a udalosti. Autor poznamenal, že aj po dlhej pauze sa ľudia dokážu vrátiť k aktívnemu hraniu. Peter Karpinský nemá rád stereotyp. Rád experimentuje a skúša nové, iné veci. V mladosti to bola preňho cesta zo školy, keď si vyberal vždy trasu pomedzi iné paneláky.
Ručičky hodiniek utekali a my sme sa v závere dozvedeli, že literárny zábavník pre dievčatá a chlapcov s názvom ZIPS autor vytvoril, aby vyplnil medzeru na slovenskom trhu s časopismi. Nemá znaky popkultúry, je monotematický a slúži hlavne ako pomôcka pre učiteľov.
Na konci ostal priestor pre otázky a postrehy študentov. Odzneli síce len tri, no o to bohatšie boli odpovede na ne. Dúfam, že ďalšie besedy sa budú niesť v podobnom duchu a účasť na nich bude aspoň taká ako na tejto prvej.
Komentovať