Svetový deň duševného zdravia sa každoročne oslavuje 10. októbra. V roku 1992 ho vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) s cieľom upozorniť na význam duševného zdravia, zvýšiť o ňom povedomie a zlepšiť prístup k pomoci pre tých, ktorí ju potrebujú.
Ľudský život bol vždy plný obáv a strachu, ale ich príčina nikdy nebola rovnaká. Ak sa pred niekoľkými tisíckami rokov staroveký človek zaoberal prežitím – či vyrastie pšenica, či bude dostatok jedla na zimu, či nezomrie na prechladnutie, – teraz sa problémy stali viac existenciálnymi, plnými úvah o minulosti a neistoty ohľadom budúcnosti. Dokázal sa ľudský mozog vôbec prispôsobiť takýmto zmenám? A ako sa dokáže vyrovnať s nekonečným dumscrollingom, rýchlym životným tempom a večným hľadaním seba samého?
Pojem „psychohygiena“ sa objavil pomerne nedávno, len na začiatku XX. storočia. Označuje súbor techník, ktoré pomáhajú udržiavať myseľ v stabilnom a harmonickom stave. Tieto techniky v žiadnom prípade nenahrádzajú psychoterapiu, ale ich dodržiavanie pomôže cítiť sa lepšie, predchádzať emocionálnemu vyhoreniu, úzkostným poruchám a naučí regulovať stres.
Psychohygiena je pre nás študentov obzvlášť dôležitá. Nekonečné úlohy, deadliny, nepohodlné študijné rozvrhy a zároveň paralelná brigáda vedú k bezsenným nociam, vyhoreniu, strate orientácie v živote a nahlodávajúcemu strachu z budúcnosti.
Ako teda znovu získať kontrolu nad svojou mysľou?
Po prvé, denný režim. Doslova každý o ňom hovorí, ale len malé percento niektorých veľmi šťastných ľudí ho dodržiava. Oplatí sa stanoviť si hodiny vstávania a príchodu do postele a ešte viac sa oplatí nezabúdať ich dodržiavať ani cez víkendy.
Náš mozog je inteligentný a plastický a rýchlo si vytvára asociácie. Preto je posteľ určená len na spanie. Ležať možno aj na gauči, v krajnom prípade na podlahe. Sledovanie televízie a scrollovanie Instagramu? Nie, tiež sa nerobí z postele. Opakujem, len na spanie. Tri hodiny pred spaním znížime všetky záťaže — mentálne, emocionálne aj fyzické, a tiež nejedzme nič ťažké a nepime kávu. Pokojná prechádzka v parku, teplá sprcha a dobre vyvetraná miestnosť sú ako recept na dokonalý spánok.
Po druhé, mali by sme byť fyzicky aktívni. Nie nadarmo sa hovorí, že v zdravom tele je zdravý duch. Fyzická aktivita stimuluje produkciu hormónov šťastia – dopamínu, endorfínu, serotonínu a oxytocínu. Nie je potrebné hneď bežať do posilňovne a dvíhať ťažké železá. Každý má svoj vlastný spôsob, stačí cvičiť jogu, jazdiť na bicykli, chodiť na tango, alebo si aspoň ráno zacvičiť.
Netreba zabúdať na výživu, treba spočítať približný kalorický príjem s prihliadnutím na všetky aktivity, zistiť, koľko gramov bielkovín, sacharidov a tukov potrebuje telo. Možno zájsť k lekárovi a skontrolovať hladinu železa v krvi, ktorého nedostatok vedie k apatii a nedostatku sily.
Aj k tomuto prípadu by sa však malo pristupovať veľmi zodpovedne a s porozumením, aby nedošlo napríklad k ortorexii (mentálna porucha charakterizovaná extrémnou snahou stravovať sa zdravo, pozn. red.)
Po tretie, práca s mysľou. Tu je to už ťažšie. Je jednoducho nemožné stať sa maximálne vedomým a neustále kontrolovať situáciu, ale pomaly sa možno naučiť fixovať svoje emócie, pochopiť, odkiaľ pochádzajú. Položte si otázky: v akej situácii sa práve nachádzam, čo cíti moje telo, čo chcem urobiť, ako sa volá moja emócia a stav?
Pomôcť v tom môže napríklad „koleso emócií“ Roberta Plutchika, ktorý identifikoval 8 základných emócií (radosť, smútok, strach, dôveru, očakávanie, prekvapenie, hnev, potešenie), viacero zložitejších emócií, ale aj telesných reakcií, ako napríklad vzrušenie, zvýšený pulz, zmeny v reči tela atď.
Všetky emócie sú dôležité a potrebné, dokonca aj tie negatívne, len sa ich musíme naučiť správne a ekologicky prežívať. Napríklad hnev sprevádzaný uvoľnením adrenalínu a podnecujúci k nejakej aktívnej činnosti možno nasmerovať do fyzickej aktivity – skákanie, behanie, robenie klikov. Cieľom je, aby sa tento adrenalín spálil, a potom môže nasledovať analyzovanie, prečo som na danú situáciu reagoval práve takto a či som mohol reagovať inak.
Po štvrté, stojí za to usporiadať si svoje informačné pole. Máme hneď po vstávaní otvoriť spravodajské portály a čítať o všetkých hrôzach sveta až do konca dňa, alebo si dať malú porciu správ niekde uprostred dňa a potom už len pozerať videá s mačičkami a psíkmi? Máme si zapnúť svoj playlist „smutné pesničky pre smutných ľudí v depresii“ a plakať pri ňom do vankúša, alebo ranné karaoke na vianočné pesničky (áno, aj v októbri)? A ten priateľ, ktorý sa neustále sťažuje na život, nič nerobí a navyše ničí všetky nádeje? V takejto situácii nebude aktualizácia čiernej listiny kontaktov zbytočná.
Po piate, treba sa naučiť rozprávať. O dôležitých aj menej dôležitých veciach. O sebe a o druhých. Nechovajte v sebe negativitu, rýchlo sa uzmierujte s ľuďmi drahými vášmu srdcu, častejšie volajte svojej rodine.
Je lepšie udržiavať v izbe stále poriadok, ako ju priviesť do stavu takého bordelu, že sa bez upratovacej služby nezaobídete. Rovnako je to aj s ľudským telom. Hovorte o svojich pocitoch, obráťte sa na svojich blízkych a odborníkov, ak máte pocit, že si neviete poradiť. Starostlivosť o svoju dušu nie je slabosť, ale prejav sily.
Pamätajte si, že vo svojich pocitoch nie ste sami.
Autorka: Aryna Kniazeva
Prešovská univerzita nedávno podpísala memorandum o spolupráci s občianskym združením IPčko, ktoré poskytuje psychologickú pomoc ľuďom v krízových situáciách. IPčko ponúka anonymnú, bezplatnú a nonstop dostupnú pomoc, čo už využilo mnoho študentov univerzity. Cieľom spolupráce je podpora duševného zdravia študentov prostredníctvom konzultácií, podporných aktivít a grantových projektov. Univerzita tiež ponúka psychologické poradenstvo cez svoj Inštitút psychológie.
Krízová linka pomoci: 0800 500 333, https://www.krizovalinkapomoci.sk/
IPčko: www.ipcko.sk
Psychologické poradenstvo na univerzite: https://www.unipo.sk/filozoficka-fakulta/instituty-fakulty/ips-ff/katedry/ambu/
Komentovať