Takmer každý z nás už zažil túto situáciu – slnečný víkend, cesta na cintoríny naprieč krajinou alebo za rodinou a v diaľke uvidíte auto, ktoré sa hýbe závratnou rýchlosťou… dvadsaťpäť kilometrov za hodinu. Pomalé tempo, ako keby to bol dôchodca na prechádzke.
Sviatočný vodič, ako sa mu bežne hovorí, má niekoľko charakteristických znakov. V prvom rade, sviatoční vodiči nejazdia pravidelne a nemajú zaužívané návyky na ceste. Pre nich je cesta akousi rituálnou púťou, ktorú treba absolvovať s najväčšou opatrnosťou, obdivujúc krajinu a každý obrubník na chodníku. Ich cesty sú sviatkom, a preto nie je nič zvláštne, keď vyrazia na vozovku v očakávaní pokojných, meditatívnych zážitkov, najmä vtedy, ak sa rozprávame o dušičkách.
Každý dobrý vodič vie, že je lepšie brzdiť ako riskovať. Ale sviatoční vodiči povýšili brzdenie na umenie. Blížia sa ku križovatke, stlačia pedál a pomaly ale isto sa pripravujú zastaviť. Lenže križovatka je ešte dobrých sto metrov ďaleko! Tým pádom už tri autá za nimi začali blikať, kým niekto nepodráždi klaksón. Kým bežný vodič rýchlo zareaguje na zelenú, sviatočný vodič ešte chvíľku premýšľa, či naozaj ide. Na semafore sa rozsvieti zelená, ale jemu akosi trvá, než sa rozhodne, že práve teraz je tá pravá chvíľa. Týmto tempom sa zelená mení na červenú, a kým si to vodič všimne, už je neskoro – ak sa teda vôbec pohol.
Navigácia podľa hviezd alebo GPS? Sviatoční vodiči majú ešte jeden problém – sú často dezorientovaní. Na ceste sa pomýlia, pri kruhovom objazde zaparkujú uprostred alebo dokonca začnú cúvať, len aby našli tú správnu cestu. Navigácia je ich najväčším nepriateľom. Buď veria len svojim pocitom alebo si zapnú GPS, ktoré im ukazuje najzložitejšie trasy, čím nevedomky spôsobujú kolóny. Nesmieme opomenúť ani parkovanie – pri tom sa vieme tiež zdržať hodiny, kým si „sviatkári“ na 30-ty pokus nacúvajú do svojho parkovacieho priestoru. Ak sa na to parkovisko vôbec po hodine dostaneme, pretože sviatoční vodiči sú schopní namiesto jedného parkovacieho miesta zabrať rovno tri.
Každý vodič by mal občas spomaliť a byť trpezlivý, to áno, ale sviatoční vodiči posúvajú hranice tejto myšlienky do extrémov. Ako však pristupovať k riešeniu tohto fenoménu? Snáď by pomohli vodičské „intenzívne kurzy“ pred sviatkami, kde by si mohli natrénovať jazdenie v reálnych podmienkach. Možno by tiež pomohlo, keby sa na cesty zaviedli takzvané „pomalé pruhy“ len pre sviatočných vodičov, kde by si mohli pohodlne vychutnať jazdu. Na parkoviskách by mohli byť namiesto čiar múry, aby pomohli všetkým presne a jasne identifikovať hranicu svojho parkovacieho miesta.
Autor: Dávid Magdoško
Komentovať