Týždeň od 25. do 29. apríla sa niesol v znamení bohatého programu plného rôznych kultúrnych podujatí. Hovorím o Akademickom Prešove, ktorého ste sa možno zúčastnili aj vy, či už prostredníctvom divadelných predstavení, rôznych seminárov alebo dokonca súťaží. Pozrime sa spätne na prvý deň Akademického Prešova, 25. apríla, keď sa konala jeho literárna časť s podnázvom Univerzita literatúry.
Ak je vašou záľubou literatúra a pokúšate sa aj písať niečo vlastné, určite nepočujete o literárnej súťaži v rámci Akademického Prešova prvýkrát. Tento rok si však organizátori pripravili novinku, a to takzvaný literárny workshop, ktorý sa konal dopoludnia pred tradičným rozborom zaslaných prác. Vznikol teda celodenný program pre tvorivé literárne duše. Keďže ma okrem žurnalistických textov baví aj písanie beletrie, nemohla som na tomto podujatí chýbať, a tak vám môžem podať informácie „z prvej ruky“.
Literárny workshop
Program sa teda začal už spomenutým literárnym workshopom, ktorý sa uskutočnil v priateľskom prostredí miestnosti č. 252. Najskôr som sa bála, či som trafila správne a či som neprišla sama, no nakoniec som ostala prekvapená, koľko „písaniachtivých“ študentov sa zišlo v priestrannom kabinete. Záujem o aktivity Prešovskej univerzity nemali len „naši“ študenti, prišlo aj niekoľko záujemcov z iných škôl z rôznych kútov Slovenska.
Hneď na úvod nás čakalo netradičné predstavenie, a to v podobe knižnej či inej fiktívnej postavy, s ktorou sa v istom smere stotožňujeme (a verte, že je to ešte ťažšie ako predstaviť sa normálne). Nasledovala kreatívna „rozcvička“ v podobe literárnej hry. Vyžrebovali sme si slovné spojenia, na ktoré sme mali vytvoriť krátku básničku či iný text. Už vtedy sa ukázalo rozmanité žánrové a tematické zameranie zúčastnených – texty boli vtipné, s hlbšou myšlienkou, vážne, filozofické… Tu sme sa už osmelili o čosi viac a mohli sme pokračovať v ďalšej úlohe, a teda vymýšľať názvy vyobrazeným fotografiám. Nemyslite si však, že to bola taká hračka! Vymyslieť kreatívny názov, ktorý by však zároveň nebol príliš opisný či explicitný, bolo občas naozaj namáhavé, ale v pozitívnom zmysle slova. Po tom, čo sme si potrápili pravú hemisféru, sme sa vrhli na interpretáciu mnohovravnej fotografie.
Dozvedeli sme sa aj to, že nie je dôležité, aký bol autorov zámer, ale čo sa dá z fotografie (či akéhokoľvek iného diela) vyčítať. To všetko boli úlohy, ktoré nás mali pripraviť na hlavnú časť workshopu: napísanie krátkej poviedky či básne. Inšpiráciou nám mali byť fotografie rôznych starých ľudí na stole, ktoré sme si mohli podľa vlastného uváženia vybrať. Zľutovala som sa nad fotografiou smiešneho dedka, ktorý robí grimasy. A nakoniec som dobre urobila, stačilo sa trocha zamyslieť a inšpirácia bola všade (tvorivé cvičenia teda neboli zbytočné). Aj za taký krátky čas, aký sme mali k dispozícii, vzniklo mnoho zaujímavých a podľa slov lektoriek aj veľmi dobrých prác. Od Marty Součkovej a Daniely Burdovej, ktoré viedli celý tvorivý seminár, sme si napokon vypočuli aj užitočné rady pre ďalšiu tvorbu.
Rozborový seminár a jeho porota
Po krátkej prestávke sme sa mohli vrhnúť na popoludňajšiu časť Univerzity literatúry, a to hodnotiaci seminár. Súťažiť sa mohlo v dvoch kategóriách: v poézii a v próze. Vzhľadom na to bola aj štvorčlenná porota rozdelená do dvoch skupín. Prózu hodnotila Marta Součková, ktorá je okrem iného aj organizátorkou literárnej časti Akademického Prešova a ako literárna kritička má bohaté skúsenosti s hodnotením umeleckých textov. Na pomoc si prizvala Vladimíra Barboríka, ktorý je literárnym historikom a kritikom. Obaja porotcovia sa do hĺbky venovali zaslaným textom a ich hodnotenie určite pomôže mnohým zúčastneným, ktorí sa v tvorbe chcú posunúť ďalej. Poéziu si vzali na starosť Peter Milčák, okrem iného aj slovenský básnik, vydavateľ a literárny vedec; a jeho kolega Ján Gavura, ktorý je taktiež básnikom, ale aj prekladateľom a literárnym kritikom.
Ako vnímali seminár študenti
Hodnotiaci seminár trval relatívne dlho, všetci si však vypočuli názor porotcov k svojim dielam a o to predsa išlo. Ja osobne som veľmi vďačná za takúto skúsenosť, no opýtala som sa na názor aj niekoľkých zúčastnených. Z redakcie Unipo Press som nebola na seminári jediná, svoju poviedku zaslal aj Marcel Kušnír: „Som rád, že som si konečne vypočul názor na moju tvorbu od ľudí, ktorí sa literatúre profesionálne venujú, a dostal som od nich mnoho podnetov, na základe ktorých môžem písanie naďalej zlepšovať.“
Gabriel Kuľbak sa na Akademický Prešov so svojou poéziou prihlásil už po štvrtýkrát, a ako tvrdí, po tretíkrát si mohol vypočuť kritiku, ktorá ho stále posúva ďalej. „Ako začínajúci autor som mal možnosť dozvedieť sa, kde robím chyby po formálnej stránke, čo vystihuje moju tvorbu po tej zmyslovej, akým smerom sa uberať a čo si ešte dočítať.“ Gabriela potešila ochota porotcu Jána Gavuru, ktorý vyučuje na našej univerzite a bol ochotný sa porozprávať o tvorbe aj mimo Akademického Prešova. „Reálny svet vydavateľstiev“ mu zase priblížil Peter Milčák, ktorý si, ako tvrdí Gabriel, nie vo všetkých prípadoch prečítal celú tvorbu súťažiaceho. Záležalo aj na tom, či ho tvorba konkrétneho autora zaujala. „Musím však podotknúť, že aj napriek netradičnému prístupu vedel jednotlivých autorov zhodnotiť, aj keď niekedy trocha hrubším spôsobom. O to viac sa však od neho cení pozitívna kritika.“ Gabriel by však ocenil doplnenie poroty o ďalšieho člena, prípadne malú obmenu porotcov v priebehu rokov, vďaka čomu by si mohol vypočuť prispievateľ do sekcie poézia aj iný názor na svoju tvorbu, podobne ako to bolo v sekcii próza.
Alžbeta Bahúlová sa zúčastnila Akademického Prešova po prvýkrát, zato však navštívila obe podujatia Univerzity literatúry. Ako sa jej páčilo? „Toto podujatie v sebe nesie krásnu myšlienku, ktorou podporuje kreativitu vysokoškolských študentov. Čo sa týka pocitov, ťažko povedať. Každopádne nie sú zlé a som veľmi vďačná, že som tam mohla byť.“ Alžbeta bola rada, že sa mohla stretnúť s kolegami z celého Slovenska – takúto možnosť vraj poskytujú práve takéto podujatia. Druhým pozitívom pre ňu je, že sa v porote stretli odborníci, ktorých obdivuje a váži si ich kritiku. „Hodnotenie bolo zaujímavé, vždy počujem niečo iné, čiže sa mám možnosť zdokonaľovať. Ako som sa naučila v iných súťažiach a od kamarátov: kritika ma nemôže odradiť, je potrebné sa z nej vyspať a následne skúšať a napredovať vo veciach, ktoré nám boli zdôraznené ako problematické.“ Alžbeta však nie je žiaden nováčik, čo sa týka literárnych workshopov. „Tvorivé dielničky boli úžasné. Ja som ich už v tomto zoskupení zažila – je to príjemné a vtipné, ponúka nám to nový náhľad na veci, ktoré sa nám zdajú na prvý pohľad obyčajné.“Ako mnoho iných zúčastnených, aj ona by prijala viac seminárov, ktoré podporujú kreativitu. „Takéto workshopy nám študentom poskytujú nový náhľad na veci a naučíme sa niečo iné ako v študentských laviciach. Povedzme, že to je neobyčajný doplnok nášho vzdelania.“
Komentovať