Smútok sa nesie ťažšie než truhla
A tá nepochová všetok ten žiaľ
Nezodpovedá veľkosti tvojho srdca
Nezmestí sa do nej tvoj potenciál
Tá skrinka neschová naše spomienky
Dá sa do nej vložiť len tvoje telo
Smrť neprišla bránou
Nesvietila do okien, keď prichádzala
Sám si prestrihol drôty a pustil ju k sebe
Dieru si nevšimol nik z nás
A teraz, trochu sebecky,
by sme najradšej ignorovali aj tú v našich srdciach
Bude ťažké sa pohnúť ďalej s vedomím,
že ty sa už z tohto miesta nepohneš
Odišiel si od nás,
no nám sa od teba nechce odísť.
Chvíle, ktoré si trávil s nami,
sa teraz trávia ťažko
Sme hladní po tvojej prítomnosti, no aj tak dúfame,
že si našiel pokoj
Práve tam niekde,
za plotom tohto sveta
Komentovať