Viete si predstaviť leto bez zmrzliny? Bez chrumkavej čokolády na nanuku, ktorá vám, ako naschvál, stále pristane na bielom tričku? Bez stekajúceho kopčeka na kornútiku, z ktorého máte lepkavé ruky? Bez nekonečného radu pri zmrzlinovom stánku na autobusovej stanici? Bez zmrzky by ani ľadová káva nebola to pravé kávové a v zmrzlinovom pohári by sa v horúčavách pomaly roztápala len šľahačka s kúskami kompótového ovocia. Veru, leto a zmrzlina k sebe patria už po stáročia neodmysliteľne.
Túto ľahkú osviežujúcu pochúťku si v tomto ročnom období doprajú nielen deti, ale aj dospelí, ktorí sa vďaka jej tradičným príchutiam vracajú späť do detstva. Zmrzlina si našla svoje miesto v cukrárňach, zmrzlinových stánkoch, v mraziacich boxoch supermarketov, ale aj v našich chladničkách. Predáva sa ako kopček v kornúte, na paličke ako nanuk či v plastových téglikoch ako zmrzlinová torta.
Už ste niekedy rozmýšľali nad tým, ako sa k nám zmrzlina dostala? Ak by sme otvorili zaprášenú encyklopédiu alebo vševediaci Google a nazreli do histórie tejto mrazenej pochúťky, jej počiatky by sme našli v Číne už v roku 3000 p. n. l. Išlo však len o akúsi sladkú ryžovo-mliečnu zmes, ktorú Číňania dávali chladiť do snehu. Starí Gréci a Rimania vraj chodievali do hôr po čerstvý sneh, ktorí ochucovali čerstvým ovocím a polievali medom. V roku 1550 sa už podarilo vytvoriť prvý mrazený krém podobný tomu, ktorý poznáme dnes. A čo kornútik? Ten vraj vznikol úplnou náhodou, keď istý predavač tort pomohol zmrzlinárovi v susednom stánku. Ponúkol mu totiž svoje zrolované tortové oblátky ako náhradu za chýbajúce misky na zmrzlinu.
Zmrzlinové príchute tiež prešli poriadnou zmenou. Zatiaľ čo v detstve sme za exotické považovali príchute ako kokos či ananás, dnes je bežne dostupná aj levanduľová, mandľová, arašidová či príchute rôznych populárnych čokoládových tyčiniek. Dokonca, dnes si v kornútiku môžete odniesť aj príchuť svojho obľúbeného miešaného drinku či tvarohového koláča. Rebríčkom v obľúbenosti však naďalej kraľujú čokoládová a vanilková, z ovocných variantov aj citrónová a jahodová.
Zmrzlina navodzuje dobrú náladu, v horúčavách príjemne osvieži a pomáha odbúrať stres. Je to skrátka sladký studený obklad na nervy. 🙂 Vďaka tomu, že obsahuje vysoký podiel mlieka, je aj zdrojom bielkovín a vápnika. Vo všeobecnosti však platí, že čím je zmrzlina hustejšia, tým je kalorickejšia. Pre udržanie línie sú teda vhodnejšie ovocné drene. Ak však ani to pre vás nie je to pravé „zmrzlinové“, aj doma sa za pár minút dá vyrobiť lahodná a zdravá zmrzlinová pochúťka. V sklenenej miske zmiešajte grécky jogurt s vaším obľúbeným ovocím, dochuťte medom alebo stéviou, pridajte zrniečka z vanilkového struku, a aby zmrzlina aj jemne chrumkala, doplňte ju nasekanými orieškami. Podľa chuti môžete pridať aj najemno nastrúhanú citrónovú alebo pomarančovú kôru. Všetko zakryte fóliou alebo alobalom a nechajte zamraziť.
Zober ľad so sebou!
Káva so sebou, sendvič so sebou, šalát so sebou… Zdá sa, že život nabral také rýchle tempo, že si ľudia nemajú čas vychutnať už ani zmrzlinu. Úzky kornútik sa postupom času stáva veteránom a zmrzlina sa podáva v plastovom tégliku či v sladkom trdelníku. Nielen príchute, ale aj štruktúra zmrzliny sa v súčasnosti inovuje. Na kúpaliskách, v obchodných centrách, ale aj na mnohých podujatiach sa objavili stánky s malými zmrzlinovými guľôčkami, ktoré, ako inak, dosiahli úspech najmä u detí. Zo zmesi na výrobu tohto zmrzlinového dezertu sa pomocou špeciálnej dávkovacej hadice v tekutom dusíku tvarujú guľôčky s priemerom okolo 3 mm. Tie majú po tomto procese teplotu až -70 ˚C. Ale nebojte sa, predávajú sa „len“ pri -30 ˚C. 🙂
Ak ste práve dostali chuť na zmrzlinu, je to v poriadku, bol to môj zámer. Ale ak ju plánujete zjesť sami, radšej ju nechajte v chladničke. Zmrzlina totiž najlepšie chutí vtedy, ak si ju máte s kým podeliť 🙂
Komentovať