Divadelnú inscenáciu Zlín odohral Tygr v tísni, nezávislý divadelný súbor z Prahy. Vo štvrtok (27. 4.) súťažil v rámci festivalu Akademický Prešov na Malej scéne Divadla Alexandra Duchnoviča.
Mestečko Zlín za Baťovej éry, ľudia za Baťovej éry. Plastoví ľudkovia, takí ako vojačikovia, s ktorými sme sa hrávali ako deti. Teraz sú to robotníci v tmavej, zaprášenej, meter vysokej, z kartónu postavenej továrni. Z komína sa dymí už od začiatku predstavenia a jeden z trojcentimetrových robotníkov práve odchádza do práce. Zo svojho kartónového domčeka, ktorý sa podobá na všetky ostatné zamestnanecké domčeky, sa ponáhľa ku kartónovému autobusu. Vo voľnom čase navštevuje futbalové zápasy, chodí do parku či kina, kde spoznáva i svoju lásku. Veľa sa zmení. Veľa sa zmení, keď raz nepríde na čas do práce.
Bábkovú alebo skôr „figúrkovú“ inscenáciu hrá Anna Datiashvili a David Bolech. Rozprávanie príbehu prenechávajú figurkám, no ich občasné vstúpenie do deja, vypovedanie niektorých replík či doplnenie zvukových efektov dokáže tieto postavičky dokonalo oživiť. Hoci si diváci musia tento drobný svet priblížiť pomocou ďalekohľadov, pôsobí veľkou silou. A to najmä pri lete balónom, požiari v továrni alebo keď sa muž nevie vrátiť domov.
Rovnako veľkou silou príbeh oživuje i hra svetiel a zvukov. Večer sa v domčekoch robotníkov svieti, je počuť ako sa v niektorom varí a v ďalšom púšťa voda. Aj autobus má výrazný a zapamätateľný zvuk, nechýbajú ani rozhlasové hlásenia. To všetko dopĺňa dramatická, ale aj veselá hudba od Vojtěcha Cibulky.
I napriek tomu, že samotný príbeh nie je interpretačne náročný, ide práve o spracovanie, ktoré táto inscenácia ponúka. Drobné figúrky, kartónový Zlín, herecké vstupovanie do deja, hra svetiel a zvukov sú práve tým, čo robí túto inscenáciu zapamätateľnou. Jednoznačne to potvrdili i diváci, ktorých smiech a údiv ani v závere päťdesiatminútového predstavenia nepoľavil. Jednoducho, ak vám je pri vstupe na javisko podaný drobný ďalekohľad, viete, že vás čaká niečo skutočne originálne a kreatívne.
Komentovať