Prešov – 20. novembra 2019 sa pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie v Centrálnej študovni Univerzitnej knižnice konala beseda s názvom Novembrová univerzita. O udalostiach z novembra ’89 rozprávali pedagógovia Ján Sabol, Juraj Rusnák a Jozef Sipko. Študenti tak mali možnosť počuť o revolučnom období, ktoré prinieslo veľké zmeny, a mohli si porovnať študentské časy pred a po revolúcii.
Od nedele 17. novembra si študenti a pedagógovia Prešovskej univerzity pripomínajú 30. výročie Nežnej revolúcie a nastolenie demokracie. Študenti mediálnych štúdií, s podporou Inštitútu slovakistiky a mediálnych štúdií, zorganizovali v stredu 20. novembra študentskú besedu, ktorá niesla tematický názov Novembrová univerzita. Cieľom podujatia bolo priblížiť študentom dianie na univerzite počas novembra ’89.
O dianí 17. novembra 1989 porozprával porevolučný dekan a uznávaný jazykovedec Ján Sabol. „Pozeral som na svojich kolegov, všetci mali rozpálené oči, pretože vtedy nikto nespal ani sekundu. Spaľoval nás všetkých vnútorný oheň a hľadali sme spôsob, ako sa napojiť na celoštátne hnutie a ako vytvoriť prvé kroky nového usporiadania Filozofickej fakulty a vlastne celej univerzity,“ reagoval Sabol.
Nežná revolúcia bola prelomovým časom, keď nastali veľké zmeny hlavne vďaka študentom a učiteľom, ktorí boli pevne prepojení. Bolo tomu tak preto, lebo všetci išli za spoločným cieľom. „Piatok 24. novembra bol deň, keď odstúpilo vedenie komunistickej strany a konala sa prvá demonštrácia študentov a učiteľov, všetci sme sa pochytali za ruky a išli sme spoločne demonštrovať. To je okamih, na ktorý sa nedá doživotne zabudnúť,“ spomínal Rusnák.
Priebeh demonštrácií na akademickej pôde opísal Jozef Sipko: „Revolúciu na našej pedagogickej fakulte, teraz humanitnej, viedli traja študenti, ktorí pred Havlom a Kňažkom odhodili stranícke preukazy. Bez straníckej knižky bolo nemožné sa niekde dostať. Títo traja to odhodili, a vtedy sa začali diať škripoty, pretože sme vedeli, kto sú. Spoločne nás začali viesť k revolúcii,“ doplnil.
Dnes máme množstvo prostriedkov, ako sa dostať do zahraničia, no vo vtedajšej dobe to bol zdĺhavý a namáhavý proces. O štúdiu v zahraničí porozprával Jozef Sipko, ktorý v čase revolúcie nastúpil na externú doktorandúru v Moskve. „My ako ruštinári sme mali veľmi slušné možnosti, lebo sme chodili na študijné pobyty i ako študenti, ale aj ako učitelia do vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Boli to veľmi užitočné veci, ktoré ostali dodnes. Byť v jazykovom prostredí je niečo nenahraditeľné,“ reagoval a zároveň vyzval študentov, aby využívali tieto možnosti viac, lebo sú veľkým plusom do ich života.
Súčasťou besedy bol aj hudobný hosť, prešovský pesničkár Edo Klena. Jeho piesne nás preniesli do revolučných rokov, keď sa za slobodu bojovalo aj prostredníctvom umenia. Piesňou Zomrel Eštebák, ktorú hráva aj dnes, vtipne podotkol, že ani dnešná doba nie je dokonalá a za svoju slobodu by sme my, mladí ľudia, mali stále a neúnavne bojovať.
Beseda priniesla študentom možnosť vytvoriť si obraz o tom, čo sa dialo pred a po novembri ’89. Často sa na túto udalosť v spoločnosti zabúda a v súčasnosti pred týmto režimom zatvárame oči, lebo mladá generácia si neuvedomuje obmedzenia, ktoré komunistický režim nastolil. Ďakujeme naším pedagógom, že práve oni nám dali možnosť pozrieť sa na jednu z najdôležitejších udalostí našich dejín ich očami. Podujatia ako Novembrová univerzita nám pripomínajú, za čo by sme mali byť v našom živote vďační.
Viac fotografií môžete nájsť vo fotoreportáži kliknutím sem.
Komentovať