Príliš chudá, príliš tučná, príliš vysoká, príliš nízka, príliš všetko. V mojom živote som samú seba naučila, že nikto by si nikdy nemal dovoliť posudzovať ľudí na základe typu postavy, pretože napriek tomu ako vyzeráme, nevykazuje to nič o našom charaktere. Je to len zovňajšok. Nikdy neviete, v akom rozsahu môžu vaše slová ľuďom ublížiť, preto si dobre rozmyslite, čo poviete.
Body shaming je okolo nás prítomný viac ako by sme si mysleli. Verejnosť čím ďalej tým viac kritizuje ženy kvôli ich výzoru a neuvedomuje si, aký dopad to môže mať na ženy so slabšou, ale aj silnou povahou. Môže to viesť napríklad k úzkosti, depresii či k poruche príjmu potravy. Ľudia by sa mali pozerať predovšetkým na svoje nedostatky a prestať si všímať chyby druhých. Avšak stále sa nájdu ľudia, ktorí svojimi slovami vedia druhým ublížiť. Niečim podobným si prešli aj naše dve čitateľky, ktoré sa v rozhovore podelili so svojimi skúsenosťami z minulosti spojenými s kamarátkami či expartnermi.
Kedy si prvýkrát pocítila, že slová adresované na tvoju osobu nie sú úplne v poriadku?
M: Približne, keď som mala asi 13 rokov.
K: Sama neviem, útoky na môj výzor, správanie a všeobecne obmedzovanie mňa samotnej vo mne vyvolávalo vždy nepríjemné pocity a hlavne veľký smútok. Napriek tomu som spočiatku vôbec nevnímala, že niečo nie je v poriadku. Vždy som pripisovala chybu sebe.
Ako si reagovala na jednotlivé narážky?
M: Nereagovala som nijako. Jednak som nevedela ako a spätne som sa k tomu nechcela vracať, aby som dotyčnú osobu nezranila. Nechcela som, aby sa cítila ako ja.
K: Na začiatku som mala pocit, že dotyčná osoba má pravdu. Som proste škaredá, hlúpa a neviem sa správať. Reagovala som síce podráždene na jednotlivé narážky, ale po chvíli som začala plakať a vyčítala si, že chyba je vo mne.
Snažila si sa danej osobe vysvetliť, ako sa po jej slovách cítiš? Ako na to reagovala?
M: Snažila som sa jej to vysvetliť tak, ako mi radila mamka, ale “kamarátka” ma vysmiala a povedala, že to myslela zo srandy. A s tou “srandou” pokračovala ďalej.
K: Reakcie z mojej strany boli rôzne, zväčša priam výbušné, pretože ak človek vášmu srdcu blízky povie: „Vyzeráš ako k***a,“ neviete či máte plakať alebo kričať od bolesti. Keď som sa to snažila vysvetliť pokojným tónom, vždy ma daná osoba presvedčila o tom, že to nebolo tak myslené, len som tomu zle porozumela. Chytila som sa do pasce, uverila som tejto rozprávke a po večeroch som plakala, aká som hrozná osoba . Doslova som si vyčítala, že som to vôbec začala riešiť. Cítila som sa vinná.
Aké si mala zo seba pocity, keď sa to stupňovalo?
M: Že nie som dosť dobrá, že som niečo menej ako ostatné dievčatá.
K: Veľmi zle. Dostala som sa do pozície, keď som sa na seba nedokázala ani pozrieť. Vyslovene som si myslela, že som na tomto svete navyše. Vyčítala som si, že som neschopná, čoho sa dotknem, to pokazím, a že som škaredá. Nenávidela som svoje tvary tela, svoje vlasy, pery, oči, prsia, zadok, proste všetko.
Ako si nakoniec riešila túto situáciu?
M: Prestala som sa stretávať s ľuďmi, ktorí mi ubližovali a nakoniec som sa s tým nejako sama vyrovnala.
K: Život mi dal šancu na istý čas vycestovať a skúsiť žiť sama. Váhala som, ale nakoniec som sa rozhodla odísť. Musím povedať, že to bolo najlepšie rozhodnutie v mojom živote. Začiatky boli síce naozaj veľmi ťažké, preplakané dni a noci, ale to, čo mi to dalo, je neuveriteľné. Začala som si vážiť samu seba. Úplne som sa odstrihla od osoby, ktorá ma slovne atakovala a s odstupom času som si uvedomila, že ma skutočne šikanovala. Cesta k spokojnosti nebola krátka a dovolím si povedať, že ešte stále nie som v bode, ktorý by som chcela dosiahnuť, ale je to jednoznačne lepšie. Konečne som pochopila, že dokonalosť neexistuje a zamilovala som sa do svojej nedokonalosti.
Čo by si odkázala ženám, ktoré si prechádzajú niečím podobným?
M: Každé telo je výnimočné, mení sa, takže sa nemôžeme porovnávať s niekým iným. A dôležité je prestať sa stretávať s ľuďmi, ktorí nám ubližujú.
K: Nie je v poriadku, ak vás niekto upozorňuje na to, že sa nevhodne správate alebo zle vyzeráte. Nie je normálne, aby vás niekto šikanoval len preto, že jemu sa to nepáči. Ak vám muž povie, že vám nepristane vrkoč, ale vám sa ten vrkoč na vás páči, noste ho. Ak vás muž upozorňuje zakaždým, keď poviete svoj názor, povedzte ho znova. Nikdy sa nenechajte ovplyvniť a hlavne si vážte samú seba. My ženy máme veľa darov, sme silné, nádherné, božské stvorenia, ktoré si zaslúžia veľa. Každý z nás je strojcom svojho šťastia, nenechajme sa zahltiť negativitou iného muža alebo ženy, ktorí majú potrebu nás fyzicky alebo psychicky trápiť. Nikdy sa nebojte oponovať, podotýkam slušne a s nadhľadom. Zapamätajte si, že osoba, ktorá vás šikanuje, má v skutočnosti oveľa väčší problém sama so sebou ako vy. Skúste sa opýtať daného človeka, prečo to robí či ho niečo trápi a chcel by sa o tom porozprávať. Dobro plodí dobro. Ženy buďme plné lásky, ale zároveň nezabúdajme na hranice toho, čo už je „cez“. Nenechajme si zobrať našu výnimočnosť, sme v tom spolu. Posielam veľa lásky.
Redakcia Unipo Pressu ďakuje respondentkám za ich čas, otvorenosť a silu bezprostredne rozprávať aj o nepríjemných situáciách, ktoré si zažili. Všetkým ženám prajeme veľa síl a odvahy pri podobných situáciách v ich živote.
Komentovať