Psychika mladých ľudí sa zhoršuje s narastajúcou zodpovednosťou. Dištancovanie sa od kamarátov skrz sociálne siete je vyhýbanie sa osobnému kontaktu a zvykanie si na komfortnú zónu, čo v konečnom dôsledku vytvára skôr negatíva ako pozitíva. Zamestnať sa po vyštudovaní je omnoho náročnejšie než kedysi. Prispela tomu aj aktuálna situácia vo svete. Na rozhovor sme oslovili Danielu Kandráčovú, ktorá je študentkou Prešovskej univerzity a v odbore psychológia študuje už piaty rok. Popri štúdiu absolvovala aj prax psychologičky a skúsenosti mimo školy ju poháňajú k psychickej pomoci ľuďom.
Z čoho podľa vás pramení to, že mladí ľudia prežívajú najviac strachu v prechodnej fáze života? V období, keď prechádzajú z toho študentského sveta do sveta dospelých pracujúcich ľudí mnoho mladých ľudí ani nevie, čo má od života očakávať.
Myslím si, že strach pramení z neistoty. Málokto vie, čo s ním reálne bude po škole, kde si nájde prácu a či si vôbec niečo nájde. Bohužiaľ, v súčasnosti už vysoká škola nie je zárukou istého pracovného miesta. Študenti v poslednom ročníku štúdia si plne uvedomujú túto skutočnosť. Myslím si, že práve to je pre mnohých stresový faktor. Nikto po výške nechce skončiť na úrade práce. Ak by sa to stalo, tak sa pýtam, nebolo tých päť rokov zbytočných? Ďalšou, pre niektorých nepoznanou zmenou je aj prebratie plnej zodpovednosti za seba samého. V pracovnom živote to už málokde funguje na princípe: „nechce sa mi ísť na prednášku, poďme radšej do Nica na kávu.“ Dospelácky svet je iný. Sú tam samé účty, hypotéky, nahnevaní šéfovia, divní kolegovia. No každý raz musí vypadnúť z bubliny školského života. Preto by som rada apelovala na všetkých, zvlášť v tejto ťažkej dobe, tešte sa zo školy, zo spolužiakov, z toho, že musíte ráno vstávať do školy a z voňavej kávy v Yogise. Totiž, raz vám to bude všetkým chýbať. Aj tie skúšky.
Ako ste spomínali, študenti nevedia čo ich čaká po štúdiu v „reálnom“ svete účtov. Myslíte si, že majú vysoké nároky od života a budúceho povolania?
Naša generácia možno ani nie. Samozrejme, že každý by chcel zarábať veľké peniaze, ale mám pocit, že ľudia v mojom veku si uvedomujú, že to nie je len tak a určite nie hneď ako čerstvý absolvent. Aj v mojom ročníku mám pocit, že si všetci uvedomujeme, že práca psychológa je síce potrebná, ale určite to nie je ako biznis s ropou. Neviem to však globálne posúdiť, pretože sa pohybujem v okruhu ľudí, ktorí popri škole brigádujú a teda uvedomujú si ako to funguje pri hľadaní si práce či s peniazmi. Všímam si však, že mladšia generácia to má, čo sa týka budúcej práce a platu, oveľa nereálnejšie. Majú veľké očakávania, ktoré sú často príliš prehnané. Minule som sa napríklad rozprávala s pätnásťročným chalanom, ktorý mi tvrdil, že on nebude brigádovať za menej ako 6 EUR na hodinu. Prišlo mi smiešno, no verím, že časom aj on pochopí ako to funguje v reálnom živote. A možno sa mýlim ja a takú prácu si nájde. Potom sa bude smiať on mne. 😃
Čo sa týka mzdy, mnohé brigády sú nedostatočne zaplatené a možno aj to je dôvod, že veľa mladých nechce brigádovať, pretože majú „veľké oči“. Očakávajú teda väčšiu výplatu ako by dostali. Aké pocity alebo myšlienky sú podľa Vás najčastejším problémom pri skúšaní nových výziev, stáží alebo brigád? Je potrebné využiť takéto príležitosti k osobnostnému rastu alebo si užívať študentské chvíle a potom sa ponoriť do sveta zarábania?
Najväčším problémom, s ktorým sa stretávam je to, že študenti prichádzajúci na prax či stáž s veľkým stresom z toho, že vlastne nič nevedia. Škola je škola a prax je prax. Množstvo vecí, ktoré sa učíme nikdy nevyužijeme, niektoré áno, ale je ťažké si počas štúdia uvedomiť, čo sa mi zíde a čo nie. Avšak prax je presne o tom, aby sme nabrali skúsenosti, ktoré počas výučby nedostaneme. Netreba sa hanbiť ani stresovať, každý na praxi chápe, že študenti nevedia všetko. No určite to treba využiť. Je to skvelá príležitosť zistiť ako fungujú veci v skutočnosti, ako to vyzerá na pracovisku, kde by študent možno chcel po škole pracovať. Každá prax je len plus k tomu, čo sa učíte. Treba využiť každú možnosť, ktorá sa vyskytne, pretože prax vám dá oveľa viac ako memorovanie na skúšky. Hovorím to z vlastnej skúsenosti, pretože som mala v lete možnosť praxovať a bol to skvelý zážitok. Otvorí vám to oči a vy konečne zistíte, čo vás baví a čomu by ste sa chceli skutočne po škole venovať. Keďže verím, že viacerí, tak ako ja, boli ešte v treťom, štvrtom ročníku stratení. Choďte do toho, do všetkého čo vám príde do cesty. Skutočne nemáte čo stratiť.
Cítiť sa neisto v študentských časoch je teda normálne?
Určite a rozhodne áno. Veľká časť vysokej školy, počnúc prvým a končiac posledným ročníkom sú neisté. Vždy možno z iného dôvodu, ale stále z niečoho. Prvé mesiace štúdia sú pre mnohých náročné a neisté v tom zmysle, že sa ešte mnohí hľadajú a nevedia, či odbor, ktorý si vybrali je to pravé pre nich. Neskôr prichádza neistota z prvých skúšok, potom zo štátnic a bakalárskej práce. Posledný rok je neistý asi najviac, pretože vieš, že ti ostáva pár mesiacov študentského života, že máš posledné letné prázdniny a že v najbližšej dobe si budeš hľadať prácu, ktorá ťa má uživiť. Zároveň si človek počas vysokej školy prechádza aj rôznymi zmenami v osobnom živote ako zmena partnera, nové bývanie a podobne, ktoré v konečnom dôsledku môžu spôsobiť neistotou a nervozitu aj v školskom prostredí. Za mňa najlepšie ročníky sú druhý a štvrtý, pretože v tomto období máš najmenej starostí.
Psychika človeka je dôležitým faktorom v živote. Čo by ste takto na záver rozhovoru odporúčali našim čitateľom k zlepšeniu psychickej pohody alebo jej udržiavaniu z dlhodobého hľadiska?
Nájsť si veci, ktoré ťa bavia. Škola je stresujúca, práca je stresujúca, život je niekedy stresujúci. Mimo týchto vecí je však dobré, ak si nájdeš niečo čo ťa baví, čo ti pomôže vypnúť. Či už je to beh, cvičenie, hra na klavíri, čítanie kníh či pozeranie seriálov. Keď máš toho dosť, zastav sa a urob niečo, čo ťa poteší. Kúp si novú bundu, choď do kina, tráv čas s priateľmi. Ja veľmi odporúčam prechádzky do prírody. Znie to ako klišé, ale skutočne to pomáha. Príroda ťa nabije novou energiou, svet sa na chvíľku spomalí a ty máš čas si oddýchnuť. Najväčšou výhrou však je, ak ťa baví škola, a ak si po nej nájdeš prácu, v ktorej si šťastný. Nie každému sa to podarí, no takíto ľudia sú šťastkovia. Ak nepatríš medzi tých šťastkov, nájdi si lepšiu prácu alebo venuj svoj voľný čas veciam, ktoré ťa tešia. Život má byť o šťastí a radosti, nie len o bezduchom prežívaní.
Rozhovor bol autorizovaný.
Komentovať