Prikovaná na jedno miesto, zviazaná na stoličke ako loď v prístave, ktorej kotva je ťažšia, ako ona sama. Pohnem prstom po displeji doprava, tam, kde svieti zelená, aby som zdvihla tvoj hovor a mohla byť dcérou, ktorú chceš na pár minút.
Zelená. Iné farby mi nehovorili nič. Pri tebe som bola farboslepá, až kým mi po stehnách nezačala stekať farba nová, doposiaľ nepoznaná.
Nemusíš mať strach, pretože aj keď som dospelá, budem predstierať, že mám dvanásť a ty mi budeš môcť povedať: „Toto smieš a toto zas nie…” Môžeš mať istotu, že ja tak učiním.
Aby si si mohol povedať, že si ma vychoval a vychovávaš do takej dcéry, akú chceš, a aby si sa cítil ako silný chlap, ktorý má kontrolu nad mojím životom. Budem ti lahodne klamať, že ťa potrebujem, aby si toto sústo so slasťou rozhrýzol a prehltol.
Sladký kus klamstva sa ti bude pomaly rozpúšťať v žalúdku. Kyselina, ktorá rozkladá sladkú lož. Ty chceš cítiť, že tvoje slovo je autorita, a že nie si zlomený muž, ktorého odpoveď je alkohol a žena, ktorá ho drží pod papučou.
A preto do svojich úst vkladáš ďalšie sústo, aby si sa necítil ako obyčajný otrok vlastnej žiadostivosti a nulovej sebakontroly, keď čo i len zacítiš ženský parfum.
Aby si sa necítil ako slaboch, pretože ťa tvoje nohy viedli pod sukne čiernovlások, blondínok a brunetiek namiesto domova.
Možno budeš mať sedemdesiat a povieš si, veď mám predsa dcéru na prenájom. Kedykoľvek zavolám, budem počuť sladké klamstvo spokojnosti, budem s ňou zaobchádzať, akoby čas neplynul. Povieš si, teraz sa chcem volať otcom a ju budem volať dcérou, ona sa o mňa postará.
Neboj sa, budem pre teba ako dcéra na prenájom. Čakajúc na opačnej strane telefónu, deň a noc. Bdelá s očami otvorenými dokorán. Ako robot bez potreby spánku. Moje potreby pri tebe nikdy nebudú podstatné.
Komentovať