Pamätá si niekto z vás na „staré dobré“ slovenské animované rozprávky? Ak áno, tak si s najväčšou pravdepodobnosťou spomínate napríklad na Raťafáka Plachtu, ktorý bol veľkou celebritou slovenského televízneho programu pre deti. Úprimne musím priznať, že som sa ho vždy troška bála, no zaujímavé témy a milá „zvláštnosť“ tejto postavičky si ma postupne získali. A práve Raťafáka, ale aj mnoho iných známych bábkových bytostí, má na svedomí Peter Cigán, bábkar, scénograf, animátor a pedagóg VŠMU v Bratislave. Porozprávať nám o svojej kariére, ceste k animovanému filmu, ale aj o splnenom sne prišiel do prešovskej literárnej kaviarne Viola.
Diskusia s touto významnou osobnosťou z oblasti slovenskej animovanej tvorby sa uskutočnila v rámci medzinárodného festivalu animovaných filmov pre deti XIII. Bienále animácie Bratislava 2016, ktorý sa tento rok konal aj v Prievidzi, Košiciach a Prešove. V príjemnom prostredí kaviarne Viola sa 13. októbra od 10-tej hodiny premietali výberové kolekcie filmov z histórie slovenskej animovanej tvorby, Čarovný svet animovaného filmu, prevažne z obdobia 70. rokov. Medzi jednotlivými filmovými blokmi sa publiku v diskusii predstavil špeciálny hosť, bábkar a animátor Peter Cigán.
„Od detstva bolo mojou túžbou navrhovať hračky. Dá sa povedať, že práve táto túžba ma priviedla k štúdiu bábkarskej scénografie v Prahe. Počas svojho života som pracoval predovšetkým v bábkovom divadle, ale aj pri tvorbe bábkového animovaného filmu,“ prezradil divákom.
Prítomných tiež inšpiroval svojím vlastným príbehom, prostredníctvom ktorého poukázal na to, že i vo vyššom veku sa človeku môžu splniť jeho detské sny. „Splniť si svoj detský sen sa mi podarilo teraz, na konci života, keď som sa začal zaoberať práve výrobou hračiek,“ dodal s úsmevom.
Počas svojej kariéry sa Peter Cigán stretol s rôznymi umelcami v oblasti produkcie pre deti a mládež, s ktorými spolupracoval na rozprávkach či televíznych inscenáciách, ktorých hlavnou súčasťou boli práve bábky. Hoci sa spomínaný bábkar počas svojho štúdia neplánoval venovať animácii, k tomuto remeslu ho priviedla samotná práca. „Stalo sa to, že keď som sa dostal k bábkovému filmu na Kolibe, nepotrebovali ma ako bábkara, ale animátora,“ uviedol.
Práve animácia si podľa neho vyžadovala veľa práce a pozornosti. Publiku priblížil zo svojej profesie aj niekoľko vtipných a zaujímavých zážitkov súvisiacich najmä so snahou zapracovať bábky a postavičky do prostredia filmu tak, aby v ňom pôsobili čo najprirodzenejšie.
Na prehovory hosťa nadväzovali i premietané animované a bábkové filmy. Aj v nich sa prítomní stretli s Petrom Cigánom, ktorý sa vo filme vyjadroval na danú tému. Na otázku týkajúcu sa tvorby pomocou plastelíny odpovedal, že práca s plastelínou je pri výrobe filmu pomerne náročná, a to najmä z hľadiska jej materiálu, ktorý je náchylný na porušenie, a to napríklad pri svetle reflektorov, ktoré sú však pri filmovaní dôležité. Publiku sa tiež pokúsil načrtnúť i niektoré zaujímavé fakty zo zákulisia animovaných filmov a rozprávok, na ktorých vytváraní sa podieľal. Spomenul napríklad animovaný film Drotárska púť, na ktorom spolupracoval s režisérkou Helenou Slavíkovou-Rabarovou, kde sa venoval výtvarným návrhom a animácii.
„Považujem za skvelé, že sme v tomto prípade mali možnosť pracovať so skutočnými artefaktmi, ktoré nám zapožičalo múzeum,“ zaspomínal si na animovaný film Drotárska púť.
Úspešnému slovenskému bábkarovi a animátorovi sa na tejto diskusii podarilo zaujať publikum najmä jeho spomienkami a zážitkami, ktoré spolu s objasnením odborných faktov súvisiacich s animovanou tvorbou podal skutočne pútavým spôsobom. Prítomným tak priblížil zaujímavé fakty, ale aj mnoho práce a námahy, ktorá stojí za tvorbou animovaných filmov či rozprávok, na ktoré sme sa (nielen) ako deti s radosťou dívali. Milovníkom bábok a animovaných filmov ostáva dúfať, že sa na Slovensku aj v budúcnosti budeme mať možnosť pochváliť tvorcom s takým rozsiahlym talentom, akým bábkar a animátor Peter Cigán nepochybne je.
Komentovať