29. októbra sa v univerzitnej knižnici Prešovskej univerzity v Prešove uskutočnila autorská prezentácia knihy 7 poviedok od Miroslavy Kuľkovej s názvom Hotel Balkán. Okrem moderátorky Marty Součkovej autorku rozhovorom sprevádzali aj otázky študentov.
Miroslava Kuľková študovala na Balkáne, o ktorom píše aj vo svojej knihe. Sedem príbehov sa odohráva v siedmich balkánskych krajinách, ktoré sú reflektované v poviedkach z väčšiny založených na pravdivých príbehoch. Autorku prekvapila otvorenosť obyvateľov v téme vojnového konfliktu ich krajín a s tabuizovaním tejto témy sa nestretla. Snažila sa odovzdať myšlienku, že štáty sa presnunúť nemôžu, ale ich obyvatelia áno, pretože ľudia nie sú štátom. Dielo sa prezentuje ako beletrizovaná reportáž.
Autorky sme sa opýtali niekoľko otázok:
Prečo práve balkánske prostredie?
Vybrala som si ho kvôli tomu, pretože som cestovala v rámci dizertačnej práce a dostala som sa k nemu aj kvôli záujmu o postkonfliktné krajiny.
Boli vaše postavy niekým inšpirované, alebo ste písali napríklad v tretej osobe o sebe?
To vám podľa mňa žiadny autor nepovie, ale odpovedala by som vám podobne ako Americká autorka Amy Tan. „Ja som všetko v tej knihe“. Ten naratívny hlas je to, čo si autor vyberie, že je téma, na ktorú chce, aby čitateľ zameral pozornosť. Všetky postavy sa zrodili z mojej hlavy a do istej miery som každá z nich. Nejaká časť mňa sa takto prejavila a tvorí každú postavu. Niektoré sú inšpirované skutočnými ľuďmi či už zaujímavými v pozitívnom zmysle, alebo naopak bizarnými.
Ktorá poviedka je pre vás najemotívnejšia?
Najemotívnejšia poviedka je pre mňa tá, ktorú nikdy nečítam verejne, a to Záhrebská a ešte posledná Čiernohorská. Tieto dve poviedky istým spôsobom uzatvárajú dejovú roviny postavy, ktorú príbehy spoločne sledujú. Ak texty čítate chronologicky, tak postava počas poviedok prechádza premenou, ktorá je v týchto poviedkach uzatvorená.
Aký stereotyp o ľuďoch z balkánskych krajín môžete vyvrátiť?
Sú vykresľovaní ako vášniví a výbušní ľudia. Všetci takí nie sú a napríklad kamarátku, ktorú mám v Sarajeve, tak ona je človek s najľadovejším kľudom na svete.
Vnímajú v týchto krajinách náboženstvo ortodoxne?
Podľa mňa mladšia generácia až tak nie, aspoň som sa s tým nestretla. Bosna je krajina, kde boli tri náboženstvá, ktoré boli zásadným faktom vo vojne a rozdeľovali obyvateľstvo. Nestretla som sa s tým, aby mladšia generácia riešila tieto témy. Viac ich zaujíma či budú mať prácu a peniaze a či kvôli tomu budú musieť vycestovať.
Miroslava Kuľková získala tohtoročnú cenu čitateľov a čitateliek Anasoft litera, o ktorej rozhoduje čitateľská verejnosť v internetovom hlasovaní. Knihu môžete nájsť v 5 variantoch, ktoré tvoria panoramatický záber na Ohridské jazero.
Komentovať