Veríme, že ste sa v novom akademickom roku už stihli rozbehnúť a vykročiť doň, ako sa hovorí, pravou prednou. 😉 V redakcii Unipo Pressu pracujeme neustále na tom, aby sme vám prinášali stále viac kvalitného obsahu.
Počas prvých týždňov semestra sa nám podarilo posilniť spoluprácu s viacerými (aj vami obľúbenými) podnikmi v Prešove, našli sme nového (a navyše šikovného) webmastra, ktorý sa stará o správny chod novej domény, viac sa staráme o sociálne siete a snažíme sa byť aktuálni, aby ste informácie z diania na univerzite i v meste mali ako prví.
Pri tom všetkom ale nechceme zabudnúť na fakt, že sme stále len ľudia. A síce nás slová budú (snáď) jedného dňa živiť, zatiaľ najkrajšie to slovami vyjadril majster Stanislav Štěpka, ktorého monológ si dovolím prepožičať pre tohtomesačný editoriál:
„Povedzme si to prámo – človek dokáže šecko: urobit dýru do sveta aj do ozónu, urobit si pekný dom, ale aj peknu hanbu, vyzírat jako pekný hrdyna, ale aj jako pekný idiot, nýkedy dokáže byt na svete aj sto rokov, ale nedokáže byt pod vodou ani tri minúty, ví obstojne hrat na klavíri a na nervy, skákat do reči aj o tyči a tuším vác myslet na budúce generácie počítačov jako maturantov.
No človek by si až tak mnoho nemav namýšlat, lebo… je len človek.
Ani pri najlepšej vóli nedokáže preletet v petmetrovej výške z Námestá hranyčárov na Šancovú ulicu, a to ani za ideálnych poveternostných podmínek. Nedokáže vonat jako lipa a len tak sa rozmnozovat po vetre jak topol. To dokáže len Božá príroda. A preto by si človek mav celkom skromne povedat:
Pane Bože, až tak mnoho toho nevím, a preto sa tu na svete budem radšej vácej čudovat jako svet menyt. Pri čudovaný totyž nelítajú trísky, a nekapú ryby, ale rastú stromy a padá snah, a šecko je na svojom míste a v porádku jako ždy tedy, ked je na jar naozaj jar, v lete leto, na jesen na jablony jabĺčko, v zime zima, na človekovi hlava, a v človeku… srcco.”
Komentovať