Tieto Vianoce som prvýkrát oslavovala sama s babkou na dedine. Krátko pred ich začatím starká ochorela, preto väčšinu času trávila v posteli. Všetko potrebné už mala nakúpené a pár posledných surovín som pri svojom príchode priniesla z mesta ja. Sviatky sme v pokoji oslávili vo dvojici. O väčšinu vecí som sa v domácnosti starala ja, preto prípravy na Nový rok prenechala babka úplne na mňa.
Chcela som ju prekvapiť a ako novoročné jedlo pripraviť kurča. Zavolala som suseda, aby jednu z jej asi dvadsiatich sliepok zabil, pretože ja by som to nedokázala. Bol natoľko ochotný, že mi ju dovolil vypitvať s pomocou svojej manželky u nich doma. S mäsom som sa vrátila do babkinej kuchyne, kde som dala pokrm potajomky piecť. Po prípitku a polievke som na stôl priniesla upečené zviera, keď sa babka úplne zasekla.
Na nový rok sa totiž slepačie mäso jesť nemá, pretože podľa povery sliepka všetko rozhrabe, takže by nám zničila šťastie. Nám toto zistenie pokazilo chuť do jedla, takže sme sa kurčaťa povinne zbavili a obedovali chlieb s maslom. Samozrejme, že som o tejto tradícii nepočula a ani by mi nenapadlo jedlo naozaj vyhodiť, preto som sliepku skryla. Keď babka poobede zaspala, zjedla som trochu studeného mäsa a tvárila sa, že je celá nešťastná situácia zažehnaná.
Celý deň sa však diali divné veci. Okrem toho, že sa so mnou babka až do večera nerozprávala, sa mi podarilo nechať otvorenú bránku, takže nám ušiel pes. Potom som si nechtiac do kávy nasypala namiesto cukru soľ. Nakoniec nám kvôli sneženiu vypadol prúd, takže som si vodu na osobnú hygienu musela najprv priniesť zo studne a následne ohriať vo veľkom hrnci.
Starkej som sa ešte miliónkrát ospravedlnila a v pokoji vrátila domov. Po pár dňoch mi babka telefonovala s niečím ďalším. Sliepka, ktorú som nechala zabiť, bola jej obľúbená. Milá sliepka Soňa, ak toto čítaš, prosím, nehnevaj sa a pomôž mi, nech sa tento rok už skončí.
Komentovať