Jana Micenková, dramaturgička a absolventka Prešovskej univerzity v odbore slovenský jazyk a literatúra, sa najnovšie môže pochváliť knihou Sladký život. Svoj debut s podporou literárnej ceny Anasoft litera prišla predstaviť 18. apríla do Univerzitnej knižnice Prešovskej univerzity.
Diskusiu viedla literárna teoretička a kritička Marta Součková. Spolu s Janou Micenkovou prišiel besedovať aj úspešný vydavateľ Albert Marenčin, ktorý čosi prezradil o vlastnej redakčnej stratégii. Práve v jeho vydavateľstve vyšla kniha, ktorej bolo popoludnie venované. Autorke sa s ňou podaril husársky kúsok, keďže kniha (prvotina) vyšla vlani a dostala sa do desiatky najlepších kníh 13. ročníka ceny Anasoft litera. Poviedky ale neboli vždy jej doménou a k jej písaniu sa dostala len z istých dôvodov: „Začalo to súťažou Poviedka 2012, kde som vyhrala prémiu s poviedkou Nekrogames. Zistila som, že mi to celkom ide, povzbudilo ma to a následne som v priebehu dvoch až troch rokov začala písať ďalšie poviedky. Predtým som sa vždy venovala písaniu scenárov a divadelných hier.“
Inšpiráciou pri vytváraní názvu knihy bola Felliniho dráma La Dolce Vita. Už spomínaný úspech dokazuje uznanie odborníkov, zaujímavé sú však reakcie na knihu z laických kruhov: „Reakcie sú pozitívne. Čítajú to moji rovesníci, ale šírim to aj medzi staršiu generáciu, generáciu môjho otca, šesťdesiatnikov a sedemdesiatnikov a prekvapuje ma, že aj títo ľudia na to pomerne pozitívne reagujú a nachádzajú tam aj svoje životné pravdy,“ uviedla Micenková.
Skúsenosti s filmom a divadlom
Micenková študovala aj na FAMU v Prahe, odbor scenáristka a dramaturgia. Preto bola v minulosti v prvom rade známa vďaka tvorbe filmov a divadelných textov. Na bakalárskom stupni natočila krátkometrážny film Co nového Terezko?, ktorý sa dostal do súťaže Brno 16.
V roku 2012 založila v Prahe komorné divadlo NEKROteatro. V ňom uviedla aj upravené dielo prešovskej spisovateľky Ivany Gibovej s názvom Borderline. Opýtali sme sa, ktorý druh tvorby je jej bližší v súčasnosti: „Vzhľadom na to, že som na materskej, divadlo som na chvíľu odložila. Teraz mi je preto bližšia próza. Ale vždy, keď niečo nové tvorím, mám také tendencie predstaviť si, ako by daná poviedka vyzerala v divadelnom prevedení.“
Jana Micenková, ktorá študentom účastným na prezentácii a diskusii nezabudla prečítať úryvok z jednej z poviedok, zároveň pre Unipo Press prezradila, čo chystá v najbližšej budúcnosti: „Pripravujem si nejaký materiál a chcela by som niečo napísať. Momentálne sa však snažím rozmýšľať nad novým scenárom, možno spracujem práve niektorú z poviedok v knihe.“
Komentovať